Dodo Dobrík: Vyhovuje mi rozmanitosť v práci, pretože nápady sa vzájomne ovplyvňujú.

Dodo Dobrík: Vyhovuje mi rozmanitosť v práci, pretože nápady sa vzájomne ovplyvňujú.

Prinášame ti naozaj výdatný rozhovor so známym slovenským dizajnérom  Dodom Dobríkom, ktorý sa venuje skutočne veľkému spektru grafických (aj negrafických) aktivít, no najviac ho mnohí poznajú ako autora knižných obálok. V tomto rozhovore sa ale o Dodovi dozvieš omnoho viac.

Zdroj: Martinus blog

Ahoj Dodo, v prvom rade sa nám pre tých, čo ťa nepoznajú, trošku predstav. Skús super krátke BIO.

SPŠ Grafická, Ľubomír Ďurček, FAVU Brno, VŠVU Bratislava

Motion design TV Markíza 1999 – 2004

Dizajn a reklama Brandy 2004 – 2008

Aktuálne od roku 2008 freelance dizajnér (branding, grafický dizajn, motion design, … )

Aká bola tvoja cesta k tomuto kreatívnemu povolaniu?

Od záľub, zbierať všetko potlačené, vytvárať všelijaké koláže, zápisníčky, lepenie  papierových modelov  a obľuba experimentovať s technikou až k rozhodnutiu, že by som sa mohol živiť dizajnom. K tomuto rozhodnutiu prispel môj kamarát ktorý študoval VŠVU. Predtým ma totiž bavilo hrať sa s vizuálmi, ale nepremýšľal som o profesionálnej ceste, lebo som si myslel, že dizajnér musí vedieť realisticky kresliť. Neskôr sa ukázalo, že realistickú kresbu veľmi často neuplatním.

Dá sa povedať, že sedíš na dvoch stoličkách. Na jednej strane sa venuješ klasickému grafickému dizajnu, na druhej strane máš veľmi blízko k tvorbe coverov kníh. Dostaneme sa k obom, no teraz sa opýtam trošku viac na tie knihy. Prečo je u teba tento field tak významný?

Mám pocit, že sedím možno aj na piatich stoličkách. V podstate každou skúsenosťou si pridávam novú stoličku. Začínal som ako motion designér urobil som niekoľko desiatok televíznych zvučiek, on air design a TV promo, neskôr som robil ATB a BTL komunikáciu, robil som na mnohých projektoch z brandingu a rôzne ďalšie druhy dizajnu. Veľmi zábavná pre mňa ako nešportovca bola skúsenosť s  dizajnom výsledkových tabúľ pre rôzne druhy skupinových športov. Učil som sa pravidlá curlingu, baseballu a asi ďalších 15 športov. Napríklad som sa naučil, že hokej má tri tretiny, čo sa mi hodilo neskôr, keď som navrhoval grafiku k hokejovým zápasom.

No a keď sa vrátim ku knihám. Tie sú silné z jednoduchého dôvodu, nech som robil počas svojej kariéry rôzne projekty a vždy v daný čas, nejaká oblasť prevažovala. Obálky však robím kontinuálne od začiatku až doteraz, takže sa akosi postupne nazbierali.

Skúsiš trochu opísať tvoj myšlienkový proces, keď ideš robiť nejakú novú obálku?

Myšlienkový proces je vlastne podobný pri rôznych projektoch, ale kniha bude dobrý príklad. Najdôležitejšie je pre mňa dobré zadanie, to ma veľmi inšpiruje. Nové zadanie si s klientom prechádzam a diskutujeme o rôznych aspektoch knihy: obsah, myšlienka, prostredie … Priamo počas zadávania hovorím pocity, predstavy a nápady, ktoré sa mi s knihou spájajú. Ide o zmes rôznych prvkov a možností, čo by mohlo byť motívom tej ktorej knihy. Samozrejme si prechádzame aj technické možnosti návrhu.

Zdroj: Dodo Dobrík

Klient, obvykle redaktor,  sa k nim priamo vyjadruje. Keď si dohodneme určitý sumár možností, začínam pracovať. Obvykle si ešte pár dní obálku v hlave dolaďujem a okrem iného rozmýšľam, čo by som si chcel vyskúšať. Často krát si totiž, okrem zadania od klienta, dávam pri práci ešte svoje vlastné zadanie. Návrh si skicujem len zriedka, pretože proti predstave je skica neuspokojivá. Keď sa mi predstava ujasní, sadám si k počítaču. Obvykle sa už neviem dočkať, kedy začnem. Ak zistím, že moja predstava funguje, návrh prezentujem. Ak moja predstava pri realizácii nefunguje, idem ďalej a hľadám. Už niekoľkokrát som bol prekvapený, akú obálku som nakoniec vyrobil.

Máš aj nejaký vyslovene najobľúbenejší cover? Tvoj aj nejaký všeobecne, ktorý si nerobil?

Mám veľmi rád Rukojemníka, je to jedna z obálok, ktorá bola schválená v prvom návrhu. Už pri zadaní mi bolo jasné, že obálka bude vlastne o mojom dedkovi, ktorý denne cestoval vlakom z Devínskej. Takéto osobné predstavy sú súčasťou inšpirácie. Kniha ale nie je o mojom dedkovi, je o dvojici starý otec a vnuk, zaseknutej v socialistickom Československu koncom 60-tych rokov. Dej súvisí so železnicou a Devínskou Novou Vsou a tak je obálka navrhnutá ako starý použitý cestovný lístok, ktorý vás už nikam neodvezie. Bolo super, že vo vydavateľstve sa návrhom natoľko nadchli, že podporili jeho technické spracovanie v špičkovej kvalite. Použil sa krásny kartón a každá obálka bola okrem razby ešte aj vŕtaná, aby bolo jasné, že je “lístok” použitý.

Ale radosť mám z rôznych obálok z rôznych dôvodov. Preto som si v decembri vymyslel projekt 100 obálok za 100 dní. Každý deň teraz na svojom FB a Instagram profile alebo #dodoveobálky predstavujem s krátkym popisom svoju obálku, ktorá je pre mňa niečím zaujímavá. Od iných autorov obálok mám rád prácu Zdeňka Seydla. Zistil som, že všetky obálky, ktoré milujem, navrhoval práve on.

A teraz k tomu klasickejšiemu grafickému dizajnu. Vieš urobiť taký rýchly prierez, na čom momentálne pracuješ alebo si pracoval v nedávnej dobe?

V roku 2017 rebranding nadácie Pontis (veľa práce), promo a packaging pre Republiku Východu (veľa zábavy),  spolupracoval som na rebrandingu Lokálky (treba niečo aj pre masmarket) a branding a komunikáciu konferencie ReactiveConf (1000 programátorov je napríklad 1000 párov ponožiek). Okrem toho som robil viacero menších projektov. Aktuálne dokončujem návrh komunikácie pre Film Music Prague.

Zdroj: Dodo Dobrík

Opýtam sa trošku viac na billboard pre Republiku Východu. Mne osobne sa veľmi páči, povedz o tom niečo viac. Ako to vzniklo?

To bolo vlastne veľmi smiešne. Je to projekt, ktorý vyšiel napriek tomu, že som ho stále spochybňoval. Klient mi oznámil, že má super plochu v Košiciach. Chce tam promo a aby to promo bolo virálne. Povedal som mu, že s jedným vizuálom veľa vody nenamútime a nech nemá veľké oči.

Ale, že ok. Umiestnenie na rušnom kruhovom objazde bolo však naozaj dobré, preto jeden z návrhov využíval toto prostredie. Fiktívna dopravná značka ukazovala vo východniarčine výjazdy z kruhového objazdu a ten čo smeroval do centra Košíc bol smerom na Republiku Východu. Klientovi sa tento vizuál páčil najviac, ale ja som mu ho neodporúčal. Predpokladal som, že nám ho polícia hneď zakáže. Klient povedal, že pokutu zaplatí, ale že to tam musí visieť.

Nakoniec polícia vizuál nijako nekomentovala a ten sa stal virálny, ešte pri inštalácii a my sme to zistili až o deň neskôr, kedy sme si chceli dať vizuál na FB. Zistili sme, že nás už predbehli a na  internete je už niekoľko fotiek s tisíckami zdieľaní, komentov a lajkov. Dokonca vyšiel aj článok o tom, že východniari to západniarom opäť ukázali. To ma ako chalana z Devínskej potešilo najviac.

Zdroj: Dodo Dobrík

A čo to je žehlička na problémy v láske?

To je tiež návrh pre Republiku. Zadanie bolo vytvoriť obal na koláče. Pri jednom brainstormingu s klientom ma napadlo vyrobiť obal v tvare žehličky. Veď čo môže byť krajšie ako priniesť svojej láske vysávač, alebo žehličku? A keď je to ešte žehlička, ktorá vyrieši všetky problémy, tak je hotovo. S klientom sme spoločne vytvorili texty a urobili návod na použitie.  Obal sme uviedli na Valentína, v ideálnom čase na žehlenie.  Republika Východu je koncept, ktorý tento typ humoru znesie.

Zdroj: Dodo Dobrík

A len krátko. Ako sa spolupracovalo s Michalom Trubanom na knihe Support?

Knihy obvykle nezalamujem, ale keď prišiel Michal a povedal, že to chce inak tak som si povedal, že túto knihu navrhnem aj zalomím. Spolu sme doladili layout, vymyslel som systém predelových strán, grafov, ilustrácií. Nakoniec ma tešilo, že čitatelia v tom dizajne videli Michalovho ducha. Som rád, keď dizajn podporuje autora a knihu.

Zdroj: Dodo Dobrík

Si taktiež členom Únie Grafického Dizajnu. Čomu sa v UGD aktuálne venujete a čo máte v pláne?

Únia svoj tvar postupne formuje. Nakoľko sme všetci dosť vyťažení jednotlivé kroky idú pomaly. Plány na ďalší rok chceme definovať koncom januára. Asi najvýraznejší počin tohto roku je pomoc s realizáciou súťaže na novú vizuálnu koncepciu pre Národnú Banku Slovenska. Na tomto projekte sme pracovali priebežne počas celého roka 2017.

Určite musíme spomenúť aj tvoj nový projekt Storyteller, ktorý spája messaging botov a literárne postavy. Veľmi zaujímavý nápad. Priblíž nám to.

Storyteller je projekt, ktorý sa snaží sprístupňovať svet kníh ľuďom, ktorí nerozumejú, prečo knihy čítať. Na tomto projekte pracujeme ako tým bot.media. Rozhodli sme sa previesť do formy konverzácie ukážku z knihy. Užívateľ tak môže zažiť, že knihy nie sú o písmenách, ale o príbehoch a emóciách. To, že je táto téma plná emócií, sa nám potvrdzuje každý deň. Bez nutnosti inštalácie, sa každý užívateľ FB,  teraz môže ľahko porozprávať s knižnou postavou a zažiť jej svet. Momentálne sme rozbehli prvú postavu Malého Princa, s ktorým sa už porozprávalo viac ako 10.000 užívateľov. Reakcie sú veľmi pozitívne a tak by sme chceli v ďalšom roku priniesť aspoň jednu novú postavu.

Zdroj: Dodo Dobrík

A teraz trošku všeobecnejšie, vedel by si nejak zovšeobecniť, ako u teba vyzerá bežný pracovný deň, alebo je to zakaždým úplne iné?

Štruktúra je vlastne vždy rovnaká, ale obsah vždy iný. Obvykle pracujem medzi 9:00-16:00 potom mám prestávku a často pokračujem medzi 21:00-00:00. Tento rytmus je roky rovnaký, ale všetko, čo sa odohráva v tomto čase je vždy iné. Obvykle pracujem zároveň na 5 projektoch z rôznych oblastí. Takže striedam motion design, branding, packaging, coverdesign. Vyhovuje mi tá rozmanitosť, pretože nápady sa vzájomne ovplyvňujú a pokiaľ sa venujem jednému projektu, priebežne dozrieva ďalší.

Čomu sa ešte rád venuješ mimo dizajnérskej práce? Čo ťa baví?

Roky sme s manželkou organizovali kurzy varenia. Venovali sme sa špecifickým a okrajovým témam. Moje najobľúbenejšie kurzy boli o výrobe kvasenej zeleniny, alebo o spracovaní nešľachtených rastlín (buriny) v kuchyni. Burina v kuchyni ma fascinuje doteraz. Je to priestor s obrovským potenciálom, ktorému nevenuje pozornosť skoro nikto. Okrem toho ma fascinuje téma vzdelávania a výchovy. Veľmi sa mi páči montessori pedagogika a na túto tému som napísal niekoľko textov.

Ak by si mohol mladým dizajnérom niečo odporučiť, podeliť sa o nejakú radu či dve, čo by to bolo?

Myslím, že veľmi dôležité je, aby človek našiel svoje silné stránky. Dôležité je si rozumieť a vedieť, ako sa pri práci podporiť. Práca je to pomerne stresová, každým návrhom nesiete kožu na trh a udržať si kreativitu vyžaduje techniky.  Aj preto som sa rozhodol podeliť o to, čo viem a urobiť v nasledujúcom roku kurz, ktorý pomôže dizajnérom zorientovať sa vo svojich schopnostiach a v tom, ako ich využiť. Samozrejme, že len moje skúsenosti by nestačili, prešiel som si mnoho zdrojov týkajúcich sa dizajnu, kreativity a jej rozvoja. V štruktúre som sa inšpiroval montessori pedagogikou, preto bude kurz hlavne zážitkový, interaktívny a miestami veľmi analógový. Verím ale, že bude obohacujúcejší ako pozorovanie krásnych prezentácií.

Pridať komentár