Dušan Holovej: Prešovčan, ktorý nikdy neštudoval fotografiu a aj tak s ňou dobýva svet

Dušan Holovej: Prešovčan, ktorý nikdy neštudoval fotografiu a aj tak s ňou dobýva svet

Dušan Holovej je úspešným fotografom a grafikom, ktorý za svoju jedinečnú prácu získal nejedno prestížne ocenenie. V tejto oblasti je však samouk, ktorý sa neustále vzdeláva. Tvrdí, že to je najlepší spôsob. My sme ho vyspovedali a prezradil nám svoj recept na to ako byť úspešný v tejto brandži.

Ahoj Dušan, predstavil by si sa v krátkosti naším čitateľom?

Ahojte, volám sa Dušan Holovej, mám 42 rokov. Pracujem ako freelance fotograf a venujem sa najmä produktovej a reklamnej fotke. Samozrejme, že si rád odfotím aj nejakú peknú krajinku, ale to je len tak pre zábavu. Mám stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie strojárskeho zamerania,ale stále ma to ťahalo nejakým kreatívnym smerom. Moje začiatky v tejto oblasti by som dátoval do obdobia cca 1994 až 1999, kedy som si počas nudnejších prednášok kreslil do zošita graffiti a potom po večeroch chodil s kamarátmi von a „bombil“ prešovské steny.

A čo nasledovalo potom?

V roku 2006 som sa s priateľkou presťahoval na tri a pol roka do anglického Bristolu, kde som sa ani nie po mesiaci dostal do Zlatých stránok (Yell pages) ako grafik. Robil som tam kvantá inzercií podľa prianí zákazníkov. Tam sa mi podarilo vyhrať asi šesťkrát súťaž o najlepší inzerát mesiaca, jedenkrát  som bol vyhlásený za grafika roka a jedno moje dielo sa dostalo aj do firemného kalendára. Na to, že som tam bol jediný Slovák, resp. človek z východnej Európy, to bolo celkom fajn. Dokonca som tam robil aj jeden workshop pre kolegov zameraný na photo compositing.

Zdroj: archív DH

Ako si sa dostal k fotografovaniu a ako dlho sa mu venuješ?

K foteniu som sa dostal nejako prirodzene, keď som pracoval ako grafik. Chcel som vo svojich prácach používať vlastné fotografie a nebyť tak odkázaný na fotobanky. Vtedy som si kúpil svoj prvý fotoaparát, myslím že to bola Konica-Minolta. Neskôr, keď som odišiel do UK, prišla prvá zrkadlovka, potom druhá zrkadlovka – vtedy to bolo iba také hobby.

A profesionálne?

Asi v roku 2013 som si kúpil svoj prvý profesionálny fotoaparát Nikon D800e, ktorý mi slúži dodnes. Čiže nejakú svoju cestu profi fotografa dátujem do tohto obdobia. V roku 2016 som požiadal o členstvo v Asociácii Profesionálnych Fotografov Slovenska. Keďže som spĺňal všetky podmienky stať sa jej členom a moja práca sa im páčila, vzali ma medzi seba a od vtedy to mám aj oficiálne, že som profesionálny fotograf.

Vieme, že okrem fotografovania sa zaoberáš aj obalovým a printovým dizajnom a tvorbou corporate identity. Vyplynulo to z fotografovania alebo to fotografii predchádzalo?

Áno, okrem fotografie sa venujem aj grafickému dizajnu. V podstate od roku 2000 sa pohybujem v tejto oblasti. Najprv som pracoval ako grafik šesť rokov, potom som odišiel do UK, kde som pracoval ako grafik približne tri roky a potom som začal pracovať pre ďalšiu reklamku v Prešove, kde som bol skoro osem rokov. Za toto obdobie som sa venoval predovšetkým printovému dizajnu, návrhom corporate identity, obalom a podobne. To všetko predchádzalo samotnému profi foteniu. Za tie roky, čo som sa tomu venoval sa pomaly vytratilo to čaro, ktoré bolo na začiatku a čoraz viac ma to lákalo k fotkám.

Máš aj formálne vzdelanie v tejto oblasti?

Ako som spomínal na začiatku, moje vzdelanie je zamerané na strojárinu. Všetko, čo sa týka grafiky alebo fotenia som sa naučil sám. Hlavný zdroj informácií bola asi „Youtube Academy“, nejaké výukové DVD-čka, nejaký workshop a samozrejme učenie sa samotnou praxou. Stále tvrdím, že dnes sa dá nájsť na internete všetko, čo vám rozšíri vedomosti. Má to ale jednu podmienku, väčšina informácii je v anglickom jazyku. Preto je dôležite aj vzdelanie aj v tomto smere. Ľudia, učte sa jazyky :-).

Zdroj: archív DH

Robíš radšej fotografie alebo dizajn?

Jednoznačne fotografie. Dizajnu som sa presýtil, možno za to môže prostredie, v ktorom som pracoval, možno klienti pre ktorých som pracoval. Tých faktorov je určite viac. Fotografia mi ukázala novú cestu a momentálne ma baví najviac.

Na ktoré spolupráce si najviac hrdý?

Dobrá otázka, na ktorú ťažko odpovedať. Tie ešte podľa mňa neprišli. Mám pár srdcoviek, ktoré robím rád. Napríklad, veľmi rád fotím pre chlapcov z Re-Bells. Od začiatku, keď ma oslovili, som sa zaľúbil do produktu, ktorý vyrábajú a aj s chlapcami som si myslím, že dobre sadol z ľudskej stránky. Týmto vás chalani Vlado a Maťo pozdravujem :-). Ďalšia spolupráca, čo ma baví a momentálne aj zamestnáva je fotenie pre Korunný cukor a ich kampaň „Zdravšie sladenie s Adrianou Polákovou“. Táto spolupráca mi ukázala zas niečo nové, v podstate som vždy pri natáčaní videí o zdravšom pečení, medzitým fotím nejaké „behind the scenes“ zábery, Adrianine portréty a samotné upečené koláče – mňam :-)

Zdroj: archív DH
Zdroj: archív DH

Vieme, že si získal prestížne ocenenie, vieš nám o tom v krátkosti povedať?

Áno, tých ocenení mám viac, ale najcennejšia je zlatá medaila, ktorú som si priniesol z Japonska. Bolo to v súťaži World Photographic Cup 2017 – niečo ako olympijské hry medzi fotografmi. Bola to moja prvá súťaž, do ktorej som sa prihlásil a hneď takto sa mi podarilo zabodovať. Získal som prvé miesto v komerčnej kategórií.

Zdroj: archív DH

Okrem medaily som si z Japonska priniesol aj veľa zážitkov a obrovský dojem, ktorý na mňa táto krajina urobila. Určite sa tam chcem jedného dňa vrátiť. Mám na konte ešte zopár ocenení v medzinárodných súťažiach. Taká najčerstvejšia je 4. miesto v komerčnej kategórii v súťaži organizovanej Európskou federáciou profesionálnych fotografov /FEP/ – Photographer of the Year 2018 z írskeho Dublinu, kde som bol takisto osobne.

No a netrpezlivo čakám na výsledky World Photographic Cup-u 2018, ktoré budú vyhlásené 6. mája v austrálskom Sydney. Tam som vo finálovej 10-tke, v komerčnej kategórií. Jednu cenu v tejto súťaži som už získal, tzv. Nation Award – z každej zúčastnenej krajiny bol ocenený 1 fotograf, ktorý mal v tej ktorej krajine najlepšie bodové ohodnotenie.

Na akých projektoch aktuálne pracuješ?

Pracujem dlhodobejšie na jednom mojom vlastnom projekte. Cieľom je nafotiť 12 fotiek, ktoré chcem na jeseň tohto roku použiť na získanie titulu QEP – Qualified European Photographer. Ja som sa rozhodol spraviť 12 komerčných fotiek, ktoré sú nafotené na čiernom pozadí. Podmienka je, aby to pôsobilo ako ucelená séria. K dnešnému dňu mám hotových osem fotiek, deviata je nafotená a treba ju upraviť. Na zvyšné tri mám nápady, už to iba zrealizovať.

Ďalší môj projekt je moje freelancovanie. Keďže som odkázaný sám na seba, potrebujem získať nových klientov. Čiže rozposielam ponuky do firiem, ktoré niečo vyrábajú a ja v ich výrobkoch vidím potenciál, že budú vyzerať skvelo na fotkách. Oslovujem reklamné agentúry na možné spolupráce. Zatiaľ je to slabé, aj keď spätné väzby na moju prácu sú celkom pozitívne. Uvidímem, čo čas prinesie. Každopádne sa žiadnym spoluprácam nebránim a budem veľmi rád ak mi ľudia, resp. agentúry prejavia dôveru a ja spravím všetko preto, aby som ich nesklamal.

Zdroj: archív DH
Zdroj: archív DH

Kúpil si si niekedy jednorazový fotoaparát a fotil ním? :-)

Ja nie, ale rodičia niekedy dávno taký ten papierový fotoaparát kúpili. Vtedy som sa o fotenie nezaujímal, takže praktické skúsenosti s ním nemám.

Pomáha tii pri tvojej práci propagácia prostredníctvom sociálnych sietí?

Snažím sa propagovať svoju prácu prostredníctvom Facebooku, Instagramu, Behance. Mal som pár potenciálnych džobov práve cez tieto siete, ale väčšinou to na niečom stroskotalo. Ja sa osobne pozerám na každý projekt tak, aby bol výsledok konkurencie schopný nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Takéto fotografie nestoja päť eur za kus a práve tu mám pocit, že to veľa ľudí u nás ešte nechápe.

Zdroj: archív DH

Máš nejakú stratégiu propagovania svojej práce cez tieto kanály?

Špeciálnu stratégiu nemám, cez Facebook zdieľam väčšinou nejaké svoje úspechy v súťažiach. Instagram som si založil až tohto roku v januári (áno, viem, asi som zaspal dobu) – tam som zo začiatku postoval každý deň jednu fotku, ale materiál sa mi minul. Keďže tam predstavujem iba svoju prácu, tak fanúšikovia musia byť trpezliví, kým prídem s niečím novým.

Čo musíš ako umelec robiť pre to, aby si bol úspešný?

Jednoznačne sa treba nonstop vzdelávať. Ja to už beriem ako relax keď si na YouTube pozerám tutoriály alebo behind the scenes videá. Tiež ma baví to, ako niekto niečo nafotí, ale neukáže presne ako to spravil a ja sa potom z finálnej fotky snažím prísť na to ako to bolo nasvietené. Toto je podľa mňa najlepšia škola a čo je hlavné, ak si to vyskúšam sám, tak mi to ostane v hlave. Ďalej je určite vhodné sledovať súčasné trendy. Inšpirovať sa inými profíkmi z brandže. Vytvoriť  si nejaký svoj „signature“ štýl, ktorý už pri pohľade na fotku bude prezrádzať, kto je autorom.

Zdroj: archív DH

Aké sú tvoje ciele a vízie do budúcna?

Získať veľa nových klientov, začať spolupracovať s agentúrami, ktoré robia pre veľké značky. Neustále na sebe pracovať a zlepšovať sa v tom čo robím. Bodovať vo svetových súťažiach. Pripraviť sériu workshopov zameranú na post process, ale aj samotné fotenie. Dokončiť svoj projekt, na ktorom pracujem a získať titul QEP. Taktiež pripravujem novú stránku zameranú výlučne na produktovú a reklamnú fotografiu. No a samozrejme najväčšou túžbou je fotiť pre veľké značky a vidieť svoju prácu v časopisoch, na bilbordoch, na internete…

Ak ťa Dušan Holovej inšpiroval, viac o jeho tvorbe sa dozvieš na jeho webovej stránke, Facebook-u, Instagrame a Behance.

Zdroj: Dušan Holovej