Slavomír Ozaník: Hlavným faktorom úspechu je vedieť, kam sa chceme dostať a k tomu štipka šťastia

Slavomír Ozaník: Hlavným faktorom úspechu je vedieť, kam sa chceme dostať a k tomu štipka šťastia

Porozprávali sme sa s priemyselným dizajnérom Slavomírom Ozaníkom, ktorý už v mladom veku vedie oddelenie priemyselného dizajnu štúdiu Paul-Murin Creative, vytvoril ďalšie štúdio KINAZO, má skúsenosti z automobilky Mercedes-Benz a jeho práca hovorí sama za seba. 

mercedes DIPLOMA 01archív S. Ozaník

Ahoj Slavo, skús nám na začiatok povedať zopár slov o sebe.

Začnem tým, že pochádzam z Bytče a som najmladší z 3 súrodencov. Už od malička ma bavilo vymýšľať hlúposti a kresliť si všade tam, kam som prišiel. Kreslil som po papieroch, po stenách a dokonca ma raz rodičia nevedeli nájsť, keď som zaspal zahrabaný v kope papierov :D (takže buď som bol naozaj malý, alebo kopa obrovská) .

Vyštudoval som strednú školu v Kremnici (vtedy to bola ŠÚV) a z tadiaľ som sa vybral na VŠVÚ  kde som vyštudoval ateliér ,,transport design,, pod vedením Štefana Kleina. V treťom ročníku som sa  dostal na pracovnú stáž do dizajnového štúdia VW vo Wolfsburgu a bola to naozaj super skúsenosť so skutočným dizajnovým štúdiom.

Po ukončení stáže si ma vybral team konkurenčnej firmy Mercedes-Benz na oddelenie advanced design,  ktoré sa zaoberá dizajnom vízií automobilov a smerovania značky v oblasti dizajnu. V mercedese som pracoval na projektoch áut ako napr. Mercedes-benz  F015,  Mercedes-benz GT a mnoho ďalších.

Na Slovensku som počas školy aktívne spolupracoval so štúdiom Paul+Murin Creative (brand care specialists). Tu som vytvoril svoje prvé, sériovo vyrábané produkty a ako 22 ročnému mi zverili toto oddelenie do rúk. Naša spolupráca trvá do dnes a môžem spokojne konštatovať, že sa z môjho hobby stala zároveň moja práca. Mám aj voľno časové aktivity, ale to sa hodí skôr na zoznamku :D

mercedes DIPLOMA keySKETCHarchív S. Ozaník

A teraz nám priblíž, prečo si sa rozhodol vydať sa na dráhu priemyselného dizajnu?

Priemyselný  dizajn sa u mňa začal formovať až počas štúdia na strenej škole. Mal som kopec koníčkov a bavilo ma naozaj všetko od športu po matematiku. Už v detstve ma bavilo vlastnoručne vyrábať rôzne predmety, lepiť staré papierové vystrihovačky ABC alebo som sa ,,snažil,, opraviť všetko, čo bolo pokazené. Takže nejaký ten základ tvorenia som mal vždy v sebe.

Keď som vyberal strednú školu, rozhodoval medzi stavebnou, umeleckou alebo športovou strednou školou, pretože ma bavilo všetko okrem diktátov zo slovenčiny :D , no nakoniec som sa rozhodol pre umelecký smer. Asi vyhralo to neposedné, hravé dieťa vo mne, ktoré sa chce stále hrať a niečo tvoriť. Po prijatí na strednú umeleckú školu som sa začal formovať a moje ciele dostali presnejšiu kontúru.

Kde momentálne pôsobíš a čomu sa venuješ?

Posledných pár rokov som v Bratislave a spolupracujem so štúdiom Paul-Murin Creative, kde vediem oddelenie priemyselného dizajnu. Tento rok sme sa rozhodli posunúť našu spoluprácu a skúsenosti ďalej a vytvoriť štúdio KINAZO design, kde sa chceme venovať prioritne tvorbe priemyselného dizajnu. Aj keď väčšinu času venujeme našim klientom, začali sme pracovať aj na vlastných produktoch, z ktorých jeden zverejníme už o pár mesiacov.

KINAZO design fullsuspension bicycle KINAZO design MTB HT carbon framearchív S. Ozaník

Ako vnímaš rozdiely medzi grafickým dizajnom a priemyselným dizajnom. Niektoré aspekty sú totožné, niektoré však úplne iné. Ako to teda vidíš ty?

Graficky a priemyselný dizajn sú pre mňa dve úplné rozdielne veci. Grafický dizajnér pracuje prevažne s 2D priestorom, čo znamená že jeho práca je tvorená na plochu podobne ako maliar pracuje na plátno. Priemyselný dizajn je naopak vo svojej podstate sochárstvom. Tvoríme priestorové sochy, no pridávame im funkčnú hodnotu. Ak totiž vezmete produktu funkciu, vo väčšine prípadov by z neho mohla byť krásna socha.

Toto je z môjho pohľadu jeden z najpodstatnejších rozdielov. Sú však aj ďalšie, ktoré sa týkajú samotnej prípravy dizajnov, ich spracovania a výstupu.

HELMA cleararchív S. Ozaník

Ako náročné je presadiť sa na slovenskom trhu v oblasti priemyselného dizajnu? A môže mať slovenský dizajnér so vzdelaním, ktoré tu môže získať aj svetové ambície? Čo je kľúčový faktor úspechu?

Hlavným faktorom úspechu je vedieť, kam sa chceme dostať a k tomu štipka šťastia. To, či dizajnér pochádza a študuje na Slovensku nehrá rolu v jeho ambíciách. Tie sú úplne individuálne. Škola nás nič sama od seba nenaučí. Keby to tak bolo, mali by sme asi najviac vzdelaných ľudí na svete. Škola nám ponúka priestor a možnosti, ktoré môžeme a nemusíme využiť na náš osobný rast.

Zároveň vďaka internetu, má dnes každý začínajúci dizajnér takmer neobmedzené možnosti sledovať a učiť sa od najlepších dizajnérov sveta. Mnohí tieto možnosti využili a ocitli sa vo firmách ako je Audi, Jaguar, Electrolux a mnoho ďalších.

Máš nejakú zo svojich prác, na ktorú si obzvlášť hrdý?

Každý projekt je výnimočný v niečom inom a naučil ma niečo nové. Samozrejme mám k niektorým projektom bližšie, ale na svoj vysnívaný projekt zrejme stále čakám.

Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvojej tvorbe? Kde hľadáš inšpiráciu?

Inšpiráciou je pre mňa všetko okolo. To čo som zažil, videl, všetko sa na vás určitým spôsobom odzrkadlí a formuje vás bez toho, aby ste to vnímali. Čím viac má dizajnér vizuálnych vnemov, tým viac ich dokáže skombinovať vo svojej tvorbe.

01archív S. Ozaník

Vedel by si vybrať 5 nástrojov, bez ktorých si nevieš predstaviť svoju prácu?

Na túto otázku stačí odpoveď papier, pero a fajnová hudba. Dobrú náladu pri tvorbe nenahradí ani najlepšia výbava.

Ako veľmi sa za posledných 10 rokov zmenil priemyselný dizajn, postupy, techniky, požiadavky a pod.?

Priemyselný dizajn sa mení  ruka v ruke s vývojom technológií. Toto platí pre navrhovanie, prototypovanie, či výrobu. Modely napríklad už nevyrábame prácne a zdĺhavo zo sadry či iných materiálov ako sa to robilo kedysi, ale využívame dostupné technológie akou je napríklad 3D tlač. Vyrobené makety nám slúžia na kontrolu produktu ešte pred samotným spustením sériovej výroby, takže včas odchytáme prípadné nedokonalosti, ktoré v 3D programoch nie sú tak zrejmé.

Požiadavky klientov sa taktiež neustále menia. Niektorí požadujú len vytvorenie dizajnu na ich technické podklady, iní očakávajú vyriešenie celého produktu od návrhu po technické riešenia. Každý nový klient je nová skúsenosť.

Ako riešiš komunikáciu s klientmi? Preferuješ osobné stretnutia alebo funguješ v záplave emailov, na čo je množstvo dizajnérov zvyknutých?

Pre mňa osobne je progresívnejšie debatovať priamo pri stole s papierom, perom  a zaznamenať poznámky formou náčrtov na všetko, čo sa preberie. Hlavne pri prvom kontakte a zadaní je to pre mňa veľmi prospešné. Počas diskusie totiž človek zájde aj do okrajových častí, ktoré môžu byť veľmi podnetné a nenapadnú ho počas písania emailu. Takisto je diskusia rýchlejšia a tok informácii ide zo strany na stranu. Dá sa tak často vyriešiť omnoho viac za jedno sedenie ako písaním 10 tok emailov, aj keď aj tie ku komunikácií patria.

KINAZO motorcycleArchív S. Ozaník

Každý dizajnér počas svojej kariéry zažije isté situácie, z ktorých sa skutočne poučí a to na vlastnej koži. Máš aj ty nejakú skúsenosť, po ktorej si si povedal „tak na toto si už budem dávať naozaj pozor“?

Také situácie zažívam asi pri každom novom projekte. Najväčší prešľap bol asi v hodnote 10 000 euro. Už som si prerátaval, ako dlho budem žiť na suchých rožkoch, ale všetko sme nakoniec vyriešili, keďže nešlo o jasnú chybu z našej strany.

Ani takéto situácie neberiem ako negatívne, ale skôr ako nové skúsenosti, ktoré som pred tým nemal a ktorými nadobudnem ďalšie know-how.

Máš nejakého vysnívaného klienta, s ktorým by si chcel niekedy pracovať?

Vysnívaný klient je taký, ktorý ma osloví na základe mojej práce a odovzdá mi plnú dôveru. Ak je navyše otvorený diskusii a svojimi poznatkami dokáže posunúť  projekt vpred, je to obrovské plus ku vytvoreniu kvalitného produktu.

Nejaká rada na záver pre mladých nádejných dizajnérov?

Nebojte sa ukázať svoje práce, pýtať sa a prijať kritiku. Práve tieto kroky Vás vystrelia neuveriteľne rýchlo vpred.

 

Ďakujeme za rozhovor!

Zdroj, foto: Slavomír Ozaník

Pridať komentár