Martin Bajaník: Človek môže podávať dobrý výkon iba vtedy, keď robí veci podľa seba

Martin Bajaník: Človek môže podávať dobrý výkon iba vtedy, keď robí veci podľa seba

Dnes ti prinášame tento skvelý rozhovor s Martinom Bajaníkom, ktorý v súčasnosti vystupuje pod značkou Pekne & Dobre, stojí za identitou Yeme či Foxford, spoluzaložil Úniu grafických dizajnérov Slovenska, má rád kávu a všetko pekné. 

mb4M. Bajaník archív

Ahoj Martin, skús sa nám v krátkosti predstaviť ako človek, no mimo tvojich dizajnérskych aktivít.

Som človek, ktorý nie je takmer ničím výnimočný. Nemám 6 prstov na nohe, nehovorím 14 indickými nárečiami, ani nezjem 42 párkov na posedenie. Naopak, pochádzam z úplne klasickej rodiny a takú som si aj pred časom založil. A keďže sa snažím urobiť si z mojich záľub prácu, vo voľnom čase sa venujem práve rodine. Radi spolu cestujeme po našom slovensko-maďarsko-rakúsko-česko-nemeckom okolí a spoznávame ho. Snažím sa čítať, pozerať, vnímať, mať prehľad o svete, lebo mi to pomáha mu ako-tak porozumieť a rátam, že túto skúsenosť už onedlho začne po mne môj, teraz 3-ročný syn, vyžadovať.

Hľadám si tiež priestor, ako s mojimi pomerne obmedzenými možnosťami pomôcť urobiť svet lepším a preto som sa pridal do skupiny, ktorá aktívne rozmýšľa nad tým, ako zmeniť mesto, v ktorom bývam a ktoré je zhodou okolností aj mestom hlavným. Občas je zo mňa kaviarnik, keďže som ešte stále, aj keď už menej ako na začiatku, aktívny v kaviarňach Foxford, ktoré som spoluzaložil. Rád by som napísal knihu o mojej skúsenosti s gastropodnikaním, ale nejak si na to neviem nájsť čas.

17553684_1881665182113868_7155389121803620501_nFB Pekne a Dobre

Už je to nejaký čas, čo vedieš svoju vlastnú agentúru Pekne & Dobre. Kam si sa s ňou dostal od jej vzniku?

Pekne & Dobre je agentúra, ktorá sa pýši prívlastkom “najmenšia na trhu” a preto sa mi dobre vedie, keďže vediem iba sám seba. Zakladal som ju presne s týmto zámerom, pred časom som z inej agentúry, ktorú som zakladal, odišiel. Musím povedať, že v poslednom čase čelím tlaku nových pracovných ponúk a odolávam pokušeniu začať budovať nejakú firemnú štruktúru, tím, priestory a podobne. Mňa totiž baví dizajn a marketing robiť a nie ho organizovať.

Pekne & Dobre vlastne nie je agentúra, pre mňa je to myšlienkový základ, do ktorého som ochotný zavolať a vpustiť podobne zmýšľajúcich ľudí, vytvárať ad hoc tímy podľa potreby. Osobne si myslím, že ten klasický agentúrny model je už vyčerpaný, ale to je na inú debatu. Mám teraz vymyslený jeden dizajnovo-marketingový projekt pre malých lokálnych výrobcov, ktorí často na dobrý dizajn nemyslia alebo si ho nemôžu dovoliť, ale musím dorobiť aktuálne veci, aby som sa doň vedel pustiť. Bude to taký experiment a sám som zvedavý, či a ako to dopadne.

Kdesi si uviedol, že chceš robiť inšpiratívne veci aj za cenu nižšieho profitu. Stále to platí? Vyhýbaš sa teda veľkým projektom?

Vyhýbam sa klasickým marketingovým zadaniam, kde prichádza marketingové oddelenie s briefom, ktorý kreativitu uzatvára do akéhosi matematického riešenia. V Yeme niečo také vlastne vôbec nepoužívame a snažíme sa v prvom rade vytvárať produkt, ktorý bude dobrý a ako keby ani nepotreboval reklamu. To, že to bude pekne a zrozumiteľne odprezentované, by mala byť už samozrejmosť. Rád som pri vzniku nových značiek, pretože tam je veľa priestoru na tvorivosť a na začiatku sú zákonite aj nižšie budgety ako pri veľkých zavedených klientoch.

Samozrejme si uvedomujem, že naozaj veľké projekty by som nezvládol a nechcem sa dostať do pozície projektového manažéra, to ma nebaví. Svojim potenciálnym klientom hovorím, že budeme spolupracovať za predpokladu, že to je zaujímavý projekt a že si budeme navzájom rozumieť. Samozrejme, že si to nakoniec nechám zaplatiť, ale nechcem robiť veci pre peniaze a mám to šťastie, že ani nemusím. Zarobím si dosť na spokojný život a viac peňazí nepotrebujem.

mb2Identita Yeme

Máš už vybudovaný nejaký mini tím, ktorý vedieš alebo si ideš sólo ako tomu bolo pri vzniku?

Tento rok som musel pribrať spolupracovníkov, aby mi pomohli napríklad s online marketingom pre Yeme, značku, na ktorej intenzívne pracujem od začiatku a mám tiež rozrobený jeden projekt rebrandingu, kde som zavolal spriateleného dizajnéra, ale sú to ľudia, ktorí pracujú so mnou na konkrétnych projektoch, mám rád nezávislosť. Väčšina dizajnových a marketingových riešení vznikajú ako kolektívne veci, ale v mojom prípade sa skôr snažím do procesu zaangažovať klienta, aby bol tak trocha spoluautorom, pretože potom lepšie chápe hodnotu tej práce alebo riešenia.

K najznámejším projektom, ktoré sa s tebou spájajú patrí kaviareň Shtoor, Foxford či Yeme plnochutné potraviny. Všetko sa to točí okolo gastronómie. Máš pre túto oblasť teda slabosť alebo je to skôr náhoda?

Nebol to zámer, ale akosi podvedome sa mi to takto vyprofilovalo. Moja mierna nadváha svedčí o istej záľube v jedle. Teraz po asi 5 rokoch, čo sa venujem tomuto “gastromarketingu” sa mi darí prepájať skúsenosti z jednotlivých projektov. Navyše do toho dávam vlastnú skúsenosť z gastropodnikania, tak viem klientom povedať, že niektoré veci, ktoré si vymysleli nefungujú, lebo som ich už vyskúšal. Prednedávnom sa mi podarilo jedného človeka presvedčiť, aby sa vzdal otvorenia kaviarne, ktorú chcel robiť popri inom fungujúcom biznise, navyše s novonarodeným potomkom. Zažil som to a je to masaker.

Rovnako majú dnes často ľudia predstavu, že keď budú robiť funny content na facebooku a instagrame, pritiahne im to zákazníkov do kaviarne alebo predajne. Môžete mať tisíce lajkov a zdieľaní a predsa bude conversion rate: nula. Popritom všetkom ma ale baví o jedle čítať, pretože to je veľká téma našej kultúry. Najznámejším a pritom veľmi dobrým autorom je Michael Pollan a jeho kniha Dilema všežravca, ale môžem od neho odporučiť aj 4-dielnu sériu Cooked na Netflixe. Je to vynikajúco urobené, ale aj veľmi užitočné pre moju prácu, kde riešim, čo a ako ľudia jedia a budú jesť. A zároveň je to veľmi chutný biznis.

mb5M. Bajaník archív

Tvoja dizajnérska kariéra je plná skúseností a preto by ma zaujímali nejaké momenty, ktoré ťa skutočne veľa naučili, či už to bolo v dobrom slova zmysle alebo v tom zlom, z ktorého si sa poučil.

Nechcem, aby to skĺzlo do nejakých klišé rád, lebo sú toho plné regále v kníhkupectvách pod menom Motivačná literatúra, ale uvedomil som si, že človek môže podávať dobrý výkon len keď robí veci podľa seba, ale platí to hlavne o kreatívnej práci. Človek musí byť v prvom rade spokojný sám so sebou, až potom s ním budú spokojní iní. Znie to jednoducho a pritom to nie je najľahší proces zmierenia sa samého so sebou. Ja som o sebe zistil, že som naprd manažér a preto to nerobím, nevolajte ma do exekutívnych funkcií. Naopak, som dobrý v rozmýšľaní a tvorení. Veľa ma tiež naučila možnosť mať vlastný biznis a to nielen v zmysle pokory, ale aj empatie, schopnosti sa vcítiť do potrieb konkrétneho biznisu. Ale bola to aj trpká skúsenosť, keď sa mi ten biznis úplne rozsypal pod rukami a to z čisto ľudského neporozumenia, nešikovnosti a možno tak trocha aj zlého úmyslu. Tu som sa naučil, že je naozaj potrebné dobre si vyberať ľudí, s ktorými chcete na niečom pracovať, lebo každý konflikt má svoje riešenie, pokiaľ ho obidve strany chcú nájsť.

Veľmi často riešia dizajnéri svoju cenu, aký rozpočet dať klientovi, aby ho zobral, je to taká nočná mora tvorivého človeka, ktorý musí byť zrazu obchodník. Podľa mňa je riešenie jedndoduché: dať cenu takú, aby som s ňou bol spokojný ja. Ak ju klient neakceptuje, tak nad tým netreba smútiť, lebo aj tak by bol niekto v tom vzťahu nespokojný. Naopak, ak ju akceptuje bez pripomienok, tak super a nerozmýšľať nad tým, že by možno dal aj viac. Ja si často dohodnem cenu a v prípade, že celý proces nejde tak, ako si predstavujem, radšej to nechám tak a poviem, nech mi klient nezaplatí, alebo zaplatí len odrobenú časť a túto možnosť ponúkam aj naopak. Jednoducho neakceptuje stav, keď nie ste spokojní, lebo ani vaša práca nebude dobrá.

Získal si už viacero ocenení rôzneho druhu. Čo pre teba takéto ocenenie znamená? Záväzok alebo iba to, že potrebuješ miesto na poličke, lebo to v skutočnom svete nič moc neznamená?

Komu by nepadlo dobre uznanie od ostatných? Ale ocenenia vnímam tak trocha ako PR, pričom to nemyslím nutne negatívne a tiež nie je ocenenie ako ocenenie, tých modelov je mnoho. Istá dávka uznania funguje dobre na každého, ale robiť veci len preňho je mimo moje pochopenie. Je to podobné ako na sociálnych sieťach: ak hľadáte príliš veľa lajkov a engagementu, niečo asi nie je v poriadku a pôjde pravdepodobne o jemne narcistickú úchylku. Ak sa niekto príliš prezentuje cenami, tak je to pre mňa niečo ako starý sovietsky alebo pre mladšie ročníky, severokórejsky generál, ktorý obťažkaný metálmi vyzerá ako pajác.

mb3M. Bajaník archív

Myslíš si, že na Slovensku sa už dizajn vníma s dostatočnou vážnosťou, alebo by ešte naša spoločnosť mala v tomto zmysle trošku dozrieť, aby to vedela oceniť. Aj finančne.

Postavenie dizajnu sa na Slovensku zlepšuje, ale myslím, že bežný človek si ešte stále ľahko pomýli dizajn s vonkajšou formou. Ak ste sledovali ďalšiu skvelú netflixovskú sériu o dizajnéroch Abstract, tak tam je niekoľko postáv svetového dizajnu, ktorí vysvetľujú, v čom spočíva hodnota dobrého dizajnu. Dizajn je niečo ako jazyk, čiže dokáže komunikovať, ale aj meniť správanie sa ľudí. Nie je jedno, aký typ písma použijete, pretože každé má trocha iný výraz. Dizajn je kód, ktorým sa dorozumievame a robí to prostriedkami, ktoré môžeme považovať za krásne. Mne napríklad na Slovensku chýba pojem krásy, ale nie v tom páči/nepáči rozmere, ale v celej šírke. Krásny môže byť dom, ale aj príbeh. Krása je niečo ako intelektuálny sex. V nej sa vedia naše mysle veľmi intímne prepojiť a myslím, že akýsi spoločenský tmel nám tu chýba.

Dnes sa tu napríklad postaví kontajnerová základná škola ako v Ugande, či Somálsku a my to prezentujeme ako riešenie nedostatku škôl. Ale predsa prostredie, v akom vyrastajú deti, ich formuje na celý život. V kontajnerovej škole sa nestretnú s krásou, ten dizajn je čisto utilitárny, hovorí nám, že nám na kvalite prostredia a života vôbec nezáleží. Prevažná väčšina kníh má odpornú obálku, ktorú nechcete chytiť do ruky a typografiu, ktorá sa nedá čítať. Ja keď vidím peknú ilustrovanú knihu, okamžite ju svojmu synovi kupujem, aby sa dotýkal krásy, lebo podľa mňa ju potrebujeme, aby sme urobili náš svet lepším. A dizajn je jej vyjadrovacím prostriedkom. Ale ako som povedal, myslím, že sa to lepší.

Skús uviesť niekoľko toolov, bez ktorých si nevieš svoju prácu vôbec predstaviť.

Tak v prvom rade je to počítač, to je dnes, čo si budeme hovoriť, kľúčový dizajnérsky nástroj. Nostalgia bokom, zažil som časy, kedy sa písmo kreslilo propisotom a layout časopisu sa lepil páskou na veľkú fóliu, z ktorej sa potom osvitovali tlačové platne. S počítačom je dizajnér zrazu každý, pretože nepotrebuje manuálne zručnosti a to je dobre, lebo sa dizajn o to viac vníma ako myšlienka, nápad. Veľmi mi uľahčil prácu iPad Pro a jeho Pencil, lebo keď som kreslil pre Martinus prvý diel Knižnej šifry, musel som to robiť na obrovský papier, potom to rozstrihať, po kúskoch naskenovať a vytracovať, spätne v počítač pospájať a vyfarbiť. Druhý diel som mohol kresliť už priamo do vektorov. A potom je to pre mňa gauč, ktorý považujem za rovnako dôležitú súčasť pracoviska ako stôl. Rád rozmýšľam horizontálne.

mb1Knižná šifra 2: Martinus

Chcem sa opýtať aj na Úniu grafických dizajnérov Slovenska. Už to bude takmer rok od jej vzniku, vedel by si nejako zhodnotiť, čo sa zatiaľ podarilo a ako pokročila?

Chvíľu nám trvalo, kým sme ju papierovo stihli zaregistrovať, takže sme sa stretávali skôr príležitostne. Dnes ako Únia pracujeme ako konzultanti na jednom verejnom obstarávaní pre štátnu inštitúciu, ktorú ešte teraz nemôžem menovať. Oslovili nás so žiadosťou o pomoc pri nadefinovaní tejto súťaže na rebranding a my sme do toho išli s podmienkou, že pripravíme jednu vzorovú súťaž. Štát nevie nakúpiť dizajn a je to vidno pri tých všetkých kauzách, kde sa celá debata redukuje na cenu. Ako Únia sme si dali za cieľ, že sa pokúsime toto vnímanie zmeniť. Chápem, že sú tam často politické tlaky a ani mnohí úradníci nepatria medzi svätcov, ale žijeme v reálnom svete a musíme sa pokúsiť dizajnovať ten, lebo nový nevytvoríme. Popritom kolegovia nadviazali spoluprácu s Europapierom a onedlho by mali byť vonku Dizajnové raňajky, kde sa chceme baviť o konkrétnych praktických problémoch dizajnérov.

A aký je jej „bigger picture“ s výhľadom do budúcna?

Hlavnou úlohou Únie je zmeniť vnímanie dizajnu v spoločnosti, aby si začala uvedomovať jeho hodnotu, o ktorej sme tu hovorili. Chceme pomôcť verejným aj súkromným subjektom s nákupom dizajnu, aby vedeli, za čo platia a najmä odstránili z tohto procesu nezmyselné obštrukcie. Stretol som sa s tým, že malá neziskovka sa rozhodla robiť niečo ako súťaž na logo v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pričom to vôbec nemusí robiť. Ten zákon je mimochodom nastavený zle a možno funguje na nákup ceruziek alebo vrtuľníkov, ale rozhodne nie na nákup kreativity. Verím, že sa nám podarí otvoriť aj túto tému, lebo dnes sa utápame v procesných záležitostiach ako kto čo kedy komu zadal a vôbec nás nezaujíma výsledok.

Vedel by si opísať svoj bežný pracovný deň?

Môj pracovný deň závisí od konkrétneho projektu, či povahy práce. Niekedy sedím za počítačom celý deň, inokedy zasa behám po stretnutiach, ale je niekoľko vecí, ktoré majú spoločné. Ak som pri počítači, pozerám a počúvam, čo sa dá, pri výtvarnej robote to ide. Nepamätám si deň, v ktorom by som nepil kávu. Snažím sa oddychovať aj cez deň, lebo sa mi zdá lepšie urobiť menej kvalitnej roboty ako viac nekvalitnej. Ak som unavený, ľahnem si na 20 minút, alebo si chvíľu čítam, alebo idem s nejakým kamarátom von na kávu. Keď mi niečo nejde, tak to nesilím a skúsim robiť niečo iné a vrátiť sa k tomu neskôr. Rovnako nové nápady nechám odležať a ak to ide, pozrieť sa na ne čerstvou hlavou o deň, dva. Snažím sa združovať podobné typy aktivít: ak mám stretnutia, dám si ich za sebou a tak si vyčleniť pár dní iba na prácu, pri ktorej ma nikto neruší, iba ak hlad a smäd.

17190459_1869713963308990_5669859929095444910_nFB Pekne a Dobre

Aká bola najlepšia rada, akú si kedy dostal a rád by si ju posunul aj našim čitateľom?

Keď som začínal s prvou svojou firmou, tak som čítal v istom anglickom časopise zoznam rád, ktoré by si mal začínajúci podnikateľ v kreatívnom biznise vziať k srdcu. Bolo ich možno 50 a táto bola možno číslo 34: Excel je tvoj kamarát. Inými slovami, kreatívni ľudia často zabúdajú počítať s tvrdými dátami. Pri každom väčšom projekte si to treba dať do čísel, lebo v hlave to môže znieť hore-dole v poriadku, ale vo finále aj pár percent nákladov, na ktoré ste zabudli môže rozhodnúť, či to, čo robíte bude mať úspech a či sa vám to podarí finančne udržať. Lebo možno dôvod, prečo nikto nerobí to, čo by ste chceli nie je ten, že to ešte nikoho nenapadlo, ale že to nedáva finančný zmysel.

 

Ďakujeme za rozhovor a želáme všetko dobré!