Michal Blažej: Veľakrát som sa stretol s projektami za 100-200 tisíc, ktoré však počas vývoja neboli s koncovými používateľmi ani raz otestované

Michal Blažej: Veľakrát som sa stretol s projektami za 100-200 tisíc, ktoré však počas vývoja neboli s koncovými používateľmi ani raz otestované

Od nastrihaných papierikov na podlahe až po najväčšie UX design štúdio na Slovensku. Takto nejako sa dá opísať cesta najväčšieho slovenského UX štúdia agentúry Lighting Beetle, ktoré má za sebou už vyše 200 úspešne zvládnutých projektov z 15 krajín a je jedným zo zakladateľov Slovenskej User Experience Asociácie (SUXA).

 

DSC01507y

 

Michal Blažej – spoluzakladateľ a manažér nám prezradil, prečo UX založené na logike je hlúposť a kde sa v procese sa robí najviac chýb.

 

Ahoj Michal, skús nám povedať, ako vyzeralo Lighting Beetle ešte v roku 2009?

Mali sme malú kanceláriu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, na zemi sme mali nastrihané papieriky s navigáciou webu Americkej obchodnej komory, nášho prvého UX projektu. Boli sme vtedy piati, na účet sme dostávali niekedy výplatu do 300 Eur, domov sme chodili v čase, keď sa rozvidnievalo. Najkrajšie obdobie môjho života :)

 

Po siedmich rokoch ste sa dopracovali z ničoho k špičke na slovenskom trhu UX služieb. Čo bolo na tejto ceste najnáročnejšie?

Najnáročnejšie bolo udržať si kvalitu. UX je opak bullshitu, v tomto odvetví nikdy nesmiete skĺznuť k tomu, že budete fabulovať. Veľa sme pracovali na tom, aby UX metodika, ktorú používame a rozhodnutia, ktoré robíme boli založené na faktoch. Každý však ľahko skĺzne k tomu, že si začne robiť domnienky a to je v UX agentúre hrozný prúser. Našťastie máme fakt super tím, ktorý si toto uvedomuje a navzájom sa kontroluje. Sú to všetko mladí výskumníci, ktorí neveria ničomu, kým si to neotesujú alebo nenájdu v štúdii.

 

IMG_20160129_160858Zdroj: archív LightingBeetle

Do akej miery si podľa teba uvedomuje bežný slovenský klient dôležitosť UX vo svojom produkte či službe?

Myslím, že UX sa stal buzzword a dnes si jeho dôležitosť uvedomujú mnohí od bánk, telekomunikácií až po e-government. To je fakt dobrá správa, ľudia si uvedomujú, že produkty sa nemajú tvoriť v zasadačke, ale vonku s koncovými používateľmi. Ostáva však veľká skupina klientov, ktorí si UX zamieňajú s wireframingom a obyčajným grafickým dizajnom. UX je však hlavne o dialógu s koncovým používateľom a pokore dizajnéra.

 

Máte za sebou hromadu úspešných a nemalých projektov. Určite teda budeš vedieť povedať, v ktorých oblastiach UX sa robí najviac chýb, ak sa o to nepostarajú profíci?

Veľakrát som sa stretol s projektami za 100-200 tisíc, ktoré však počas vývoja neboli s koncovými používateľmi ani raz otestované. Všetko v nich bolo navrhnuté logicky a na základe dobrého úsudku. Ľudia však nerozmýšľajú matematicky a často ani racionálne, ale podľa najrôznejších myšlienkových a emocionálnych modelov. Potom tento dvestotisícový softvér vypustí firma do sveta a ľudia mu nerozumejú. Najväčšia hlúposť je teda UX založené na logike.

 

DSC01453Zdroj: archív LightingBeetle

Ako teda zhruba vyzerá proces od zadania briefu, až ku úspešnému ukončeniu projektu?

Nuž, dobré UX to je riadne veľa roboty. :) Po úvodných hĺbkových rozhovoroch o motivácii klienta sa ide do dátovej analytiky – vŕtame sa v číslach, no najzaujímavejší je aj tak používateľský výskum. Zhovárame sa so zákazníkmi, testujeme ich, sledujeme ich pri práci a odhaľujeme ich problémy. Raz sme napríklad testovali softvér pre lekárov priamo v ich ordinácii počas práce s pacientami.

Prišli sme tak na veci, ktoré by nám len pri internom testovaní v UX labe ušli. Väčšinou odhalíme mnoho insightov, ktoré nikoho vrátane klienta pred tým ani nenapadli. Až po detailnom prieskume začneme dizajnovať, no dialóg s používateľmi tu ani zďaleka nekončí.

Ako prvú dizajnujeme informačnú architektúru – teda štruktúru webu. Kde by sa čo malo nachádzať, aby sa používatelia na webe rýchlo orientovali a ihneď našli, čo potrebujú. Na to slúžia metódy ako card sorting, kde používatelia sami navrhnú, kde by akú položku zakategorizovali a ako by ju nazvali. Nasleduje kreslenie a prototypovanie a konštantné testovanie s používateľmi až kým sa neuistíme, že produkt je naozaj jednoduchý a jasný.

 

DSC01443Zdroj: archív LightingBeetle

Opíš nám váš proces hiringu nových ľudí? Ako zisťujete, či je dotyčný dobrý UX-ák?

Nakoľko na Slovensku neexistuje škola, kde by sa dalo UX študovať, musíme si dizajnérov vychovávať sami. To však v žiadnom prípade nie je nevýhoda – pracujú pre nás ľudia s najrôznejším backgroundom od IT špecialistov a analytikov cez grafikov až po antropológov. Pri projektoch sa tak vedia navzájom balansovať  a navrhovať riešenia, ktoré používatelia skutočné ocenia a zefektívnia im prácu či procesy.

Ako je to na Slovensku s konkurenciou v tomto špeciálnom fielde?

Pomaly sa objavuje :) Ale v skutočnosti je nás tu máličko, tri-štyri firmy. Trh veľmi rýchlo rastie a dopytu je viac než ponuky, každý má dosť roboty. LB je najväčšia čisto-UX agentúra čo znamená, že realizujeme asi najviac UX projektov, ale nové biznis príležitosti samozrejme menia fungovanie celého trhu. Práve preto si mnoho agentúr a freelancerov pridáva do služieb “UX / UI” dizajn, no nejedná sa o skutočné UX pokiaľ sa dizajn aj komplexne netestuje, a to tu robí naozaj málokto. User Experience je skrátka buzzword, na ktorý ľudia počúvajú, no je za ním aj veľká komplexita, ktorú si málokto uvedomuje.

 

IMG_20160222_160855Zdroj: archív LightingBeetle

Máš pocit, že sa slovenská úroveň UX hýbe dopredu alebo to vidíš na ešte dlhú cestu, kým sa dostaneme aspoň na úroveň našich českých susedov?

Myslím si, že na úrovni českých kolegov už sme. :) Poznám prácu kolegov z Prahy a podľa mňa sme tu už na porovnateľnej úrovni. Trh v západnej Európe je, samozrejme, oveľa rozvinutejší, no výhoda tých, ktorí meškajú je, že rýchlo vedia dobehnúť lídrov. Preto si myslím, že rozvoj UX na Slovensku v najbližších dvoch-troch rokoch bude rapídny. UX je lokálne a preto aj nadnárodné korporáty budú potrebovať lokálne zastrešenie ich aktivít a malé UX agentúry budú mať vždy čo robiť. Náš cieľ je však byť viac pan-európsky.

 

Ešte jedna obľúbená otázka, ako vyzerá bežný deň vo firme?  

Slobodne :) V kreatívnom priestore musíš nechať ľuďom priestor na to, aby si nastavili deň podľa ich predstáv. Niektorí kolegovia chodia do práce na 7:30, iní na 10:00. UX dizajnéri majú každý deň mnoho spoločných workshopov, brainstromingov, stretnutí s klientom, ale aj mnoho samostatnej práce za počítačom.

 

IMG_20160225_122643Zdroj: archív LightingBeetle

Myslím, že dva razy do týždňa sa chodí u nás na hamburger, to je taká tradícia. A každý piatok poodbede máme LB Academy, kde vždy jeden z kolegov vedie workshop k vybranej UX téme. V deň výplaty máme vždy pay-roll beer, veď to treba osláviť :)

 

Ďakujeme za rozhovor :)

Foto: archív LightingBeetle

 

Pridať komentár