Miki Bauer: V New Yorku máš oveľa viac možností nájsť niečo, čo ťa bude živiť a zároveň baviť

Miki Bauer: V New Yorku máš oveľa viac možností nájsť niečo, čo ťa bude živiť a zároveň baviť

Miki Bauer je super týpek a dizajnér, ktorý momentálne žije v New Yorku. V tomto rozhovore sa o jeho príbehu dozvieš viac.


Ahoj Miki, pri čom sme ťa s týmto rozhovorom pristihli?

Čau! Akurát sedím v lietadle a letím smer NY – Vienna. Mal som trochu hektický týždeň v práci aj doma, takže som sa k tomuto dostal až v pohodlí kresla Austrian Airlines.

BauerM. Bauer

Skús v krátkosti zrekapitulovať, ako si chalan z bratislavskej Petržalky presunie celý život za veľkú mláku do New Yorku?

Prvých dvanásť rokov svojho života som vyrastal v Bratislave, z väčšiny v Petržalke. Keď sme sa presťahovali do Prahy, tak som začal chodiť na medzinárodnú školu, kde som sa naučil po anglicky. Do vtedy som väčšinou robil športy a kreatívne som poznal iba keramiku, na ktorú som chodil na krúžok. V Prahe som spoznal umenie, dizajn a film ktoré ma hneď zaujali. Vybudoval som si portfólio, podal prihlášku, urobil SAT test, a v osemnástich rokoch som sa sťahoval do Brooklynu na internát Pratt Institute.

Aké boli tvoje prvé dojmy zo života v Amerike a aké sú teraž, keď si tam už viac rokov?

Bol to samozrejme kultúrny šok, tá číra veľkosť New Yorku, rozlohou či počtom obyvateľov je niečo úžasné. Tie možnosti výberu úplne vo všetkom sú tu najpraktickejšie. Do dnešného dňa sa stále cítim ako dobrodruh a mám pocit, že žijem v nekonečnom meste. Jeden z najviditeľnejších rozdielov je v rýchlosti životného štýlu. Na ten som si našťastie zvykol celkom rýchlo a preto verím že som tu ešte ostal. Nieje to pre každého a je tu celkom ťažké tu proste len tak vypnúť a hlavne byť v tichu a v kľude. Človek si to ani neuvedomuje až dokým mu to nechýba.

Čo rozhodlo, že si si vybral New York? Los Angeles ťa napríklad nelákalo?

V ten čas ako som sa presťahoval do NY, som nad LA ani nepremýšľal. Ja som sa nechcel venovať filmu ale dizajnu. A na dizajn su dve najstaršie školy v Brooklyne a na Rhode Islande, ta prestížna west coast síce je, napr. v Art Center ale Los Angeles bolo až moc ďaleko na moju rodinu. A keď už som si v NY zvykol na to tempo, tak som vedel LA tolerovať len tak na 4-5 dní. West coast je pre mňa ideálny zatiaľ iba na oddych.12113046_10153724040555127_939151806_oM. Bauer

Keď ide niekto robiť do Anglicka, tak väčšinou tvrdí, že tam spoznal iba Poliakov a žiadnych Angličanov. Je to podobné aj v New Yorku? (samozrejme nenarážam len na Poliakov :))

[smiech] Nie nie. Ak v  NY spoznáš iba Poliakov, tak si sa asi len zdržoval na Greenpointe v Brooklyne. Alebo u Rusov na Brighton Beach. Alebo u Grékov v Astorii. Je to tak, že v každom metropolitnom meste na západe máš časti, v ktorých prevláda buď jedna alebo dve kultúry. O New Yorku je známe to, že sa to tu najviac mieša, toto mesto je zrovnateľné s vlastným metrom, kde si kľudne plece k plecu s piatimi rôznymi nacionalitami naraz.

Koľko úsilia treba, aby sa tam človek mal v pohode, leniví tam asi nevydržia, či?

Leniví ľudia su všade, aj tu. Ale je pravda, že je tu oveľa väčšia súťaž na akúkoľvek prácu, čiže áno, filtruje sa to tu častejšie ako u nás. Platy sú tu vyššie ale aj cost of living, takže je to v podstate v rovnováhe. No a ten najväčší profesionálny rozdiel medzi NY a SK je podla mňa to, že tu máš oveľa viac možností nájsť niečo čo ťa bude živiť a aj baviť.

Bauer1M. Bauer

Hovorím dobre, keď poviem, že si priemyselný dizajnér, navrhuješ unikátne kusy nábytkov?

Ako priemyselný dizajnér by si mal byť schopný navrhnúť väčšinu vecí na svete, od áut cez elektroniku až po tenisky. Aspoň tak som bol vyučený ja na Pratt Institute. Keď si hľadáš prácu, máš tým pádom na výber z veľa možností a môžeš si nájsť niečo v čom vynikáš a pre mňa to zatiaľ znamená dizajn nábytku na mieru.

Študoval si to alebo si sa k tomu dostal náhodou?

Ja doteraz žijem takou organickou filozofiou života (smiech), proste sa snažím netlačiť na pílu. Ak niečo hrotíš, tak sa to väčšinou pokazí, toto myslím profesionálne aj sociálne. Na škole sa prvý ročník nazýva Foundation Year, lebo ťa učia základné veci (maľbu, kreslenie, film, dejiny umenia, 3D dizajn…). V prvom ročníku sa nikto nešpecializuje na určité zameranie. Ja som bol prijatý na Pratt do Graphic Design, lebo to bolo jediné čo som poznal ako 18-ročý stredoškolák keď som sa tam prihlásil. V priebehu Foundation Year som zistil, že ma to nebaví, ale že ma strašne láka Industrial Design, tak som si zmenil vysokoškolské zameranie.

V druhom ročníku, ak si v priemyselnom dizajne, tak v podstate znova podstúpiš taký foundation year ale zameriavaš sa len na dizajn (3D design, CAD dizajn, dejiny dizajnu, kreslenie…). A až v treťom ročníku som naplno začal skúmať obory dizajnu ktoré boli pre mňa zaujímavé (stolný dizajn inšpirovaný Gréckou kuchyňou, dizajn hokejových chráničov, dizajn futbalových kopačiek, dizajn nábytku…).

12119800_10153724040970127_522451642_oM. Bauer

A ako si sa po škole dostal ku svojej robote? Resp. ako si zvládol ten presun zo študenta na pracujúceho dizajnéra?

V 3. rocniku na škole si všetci museli nájsť povinnú brigádu. Naozaj to bolo len aby sme to mohli napísať do CV, ktoré sme si vytvárali na povinnom predmete, ktorý sa volal Portfolio. Nič som od toho neočakával, myslel som si, že budem nosiť kávu a zdvíhať telefón. Šéf si pozrel moje terajšie portfolio a na skúšku mi dal re-dizajnovat dve stoličky. Tie sa mu páčili do takej miery, že mi potom dal na starosti navrhnúť plnú kolekciu vonkajšieho nábytku. Zhruba rok a za mnou 23 dizajnov, neskôr som promoval z Pratt-u a už som si robotu nemusel hladať.

Ako v Amerike vnímajú ľudí, ktorí sa venujú tvorivému remeslu, či už je to dizajnér, čo navrhuje stoličky alebo dizajnér, ktorý na tej stoličke sedí a vytvára UI pre nejakú appku. Uvedomujú si tú pridanú hodnotu a vedia to oceniť? Alebo si to treba aj tak vybojovať?

Určite si to tu vážia. Viac to zvoní v ušiach ako napr. investment banker alebo real estate agent. Aj keď teraz je každý app developer takže možno za pár rokov to nebude v trende (smiech).

Dajú si tam ľudia záležať na kvalite a prevedení? Asi by si si nedovolil „odfláknuť“ nejakú nohu od stola.

Stopercentne. Značka Anthony Lawrence – Belfair, pre ktorú pracujem je tu už desaťročia práve preto, že si dávajú záležať na kvalite a poskytujú klientom výborný servis. Keď sa ti cena troj metrovej sedačky pohybuje v desiatkach tisíc dolárov, tak si nemôžeš dovoliť to odfláknuť.

Odvšadiaľ počúvam, že v New Yorku strávi človek niekoľko hodín len transportom do práce a z nej. Je to aj tvoj prípad?

Bývavalo, bývavalo… Ale maximálne som dochádzal zhruba 45 minút. Poučil som sa, zistil som čo je pre mňa dôležitejšie, a teraz som v praci za 15 min peši.

12064238_10153723985740127_291197477_nM. Bauer

Je tvoja súčasná práca to, čomu sa chceš venovať aj do budúcna, alebo máš nejaký plán, ktorý by si raz chcel uskutočniť.

Mám v sebe až moc zvedavosti na to, aby som sa jednému remeslu venoval celý život. Podľa mňa je zdravšie sa stále učiť niečo nové, stále rásť. Mamina mi vždy radila, aby som bol ako špongia, tak sa snažím. Nerád rozprávam o snoch a veciach, ktoré sa ešte neuskutočnili, aby som sa radšej nezakríkol (smiech).

New York vraj nikdy nespí, tak čo tam rád robíš, ak práve nepracuješ?

Minulý víkend som bol na jednej akcii, ktorá sa volá Night at the Museum a je organizovaná Museum of Modern Art (MoMA). Kúpiš si lístok a každú prvú sobotu v mesiaci môžeš ísť do múzea od 20:00 do polnoci. Majú tam alkohol a jedlo a vystavujú nové umenie. Vo voľnom čase športujem alebo sa snažím kreatívne rozvíjať. Hrám tu futbal alebo chodím cvičiť. Zajtra idem s pár chalanmi lietať po meste na skejte lebo má byť krásne počasie. Zastavíme sa v pár galériách v Chelsea a v pár obchodoch v Soho. No a v nočných hodinách mám pár svojich obľúbených barov, reštaurácii, a rooftopov, kde poznám personál a pekne sa tam ku mne chovajú. Nemusím chodiť vždy do nového podniku, mam radšej také svoje zázemie keď niekam idem.

Musím sa opýtať, či si tam stretol už nejakého Brada Pitta…?

Brada ešte nie, ale tu narazíš na plno známych ľudí. Naposledy asi Susan Sarandon ak si riadne spomínam.

Čo ti tam zo Slovenska najviac chýba?

Rodina a starí kamaráti. No a horalky, krupicová kaša, tvaroh, poriadny tatarák s pivom, kofola, a vinea.

bauer2M.Bauer

Vedia vôbec New York-čania, kde alebo čo je vôbec Slovensko?

Áno, musím povedať, že všetci vedia, kde je Česko-Slovensko (smiech).

Na záver ti dám takú hypotetickú otázku. Ak by si dostal milión dolárov odstupné a musel sa vrátiť na Slovensko, čo by si spravil?

Vrhol by som sa do nehnuteľností. Nakúpil pár starých bytov v centre Bratislavy a naplno ich zrekonštruoval a prenajal ich mladím kreatývnim ľudom a turistom. Kúpil pár pozemkov na horách a postavil tam mini-byty z prepravných kontajnerov ktoré by som tiež prenajímal na lyžiarsku sezónu. No a z toho, čo mi zostalo by som si konečne asi otvoril menší klub alebo bar s kamarátom, ktorý mám v hlave už celkom dlho. Samozrejme everything would be designed by me.

A vlastne ešte jedna otázka, plánuješ sa vrátiť?

Áno. Ak nie naplno, tak aspoň z časti. Neviem si predstaviť, že by som nastálo New York opustil ale určite chcem niečo priniesť domov. Niečo čo pomôže nielen mne, ale aj ľudom u nás.

Pridať komentár