Miloš Belanec: Zo strednej ma vyhodili nejakou ,,náhodou“

Miloš Belanec má 23 rokov a pochádza z malej dedinky Kotešová, ktorá sa nachádza medzi Bytčou a Žilinou. Pracuje v umeleckej oblasti počítačovej tvorby ako 3D/CGI concept artist na aktuálnych projektoch vo filmovom a hernom priemysle. Už viac než dva roky žije v Bratislave so svojou priateľkou. Okrem toho, že nám porozpráva, čo všetko predchádzalo jeho súčasným aktivitám, podrobne vysvetlí aj celý proces jeho 3D tvorby na jednom zo svojich projektov.

Zdroj: Miloš Belanec
Zdroj: Miloš Belanec, Paper boat

Kedy si sa dostal prvýkrát do kontaktu s tým, čo robíš v súčasnosti?

Môj prvý kontakt s 3D grafikou ako takou bol približne v roku 2009, mal som vtedy 15 rokov a zaobstarali sme si prvý počítač. Keďže sme nemali internet, bolo to dosť o skúšaní a ako samouk fungujem v programoch  dodnes. Moje zručnosti s technikou boli vtedy nulové, o počítač sa nám staral jeden chlapík. Keď videl, že sa snažím o niečo v Sketchupe, doniesol mi 3Ds max. Po prvom spustení to bol pre mňa chaos, ale dal som si zhruba 3-4 hodiny denne a skúšal som, čo to dokáže. Časom, keď už bol internet, skúšal som aj rôzne tutoriály, ale nemal som veľmi nervy na sledovanie 15 minútového videa, kde vo finále ide o 2 kliky v programe.

Často sa stretávam s tým, že ma ľudia poprosia o rôzne rady pri postupoch. Tie tipy sú často veľmi jednoduché a ja rád poradím, no niekedy je lepšie raz ukázať než sa rozpisovať. Práve to ma doviedlo k osobnému projektu krátkych tutoriálov bez zbytočných obkecov. Budú obsahovať rôzne tipy a triky ku programom, v ktorých pracujem už pár rokov. Tento projekt chcem čoskoro zverejniť, musím len dotiahnuť nejaké veci týkajúce sa vizuálu a prezentácie. Všetky informácie budú dostupné na mojich sociálnych sieťach.

Zdroj: Miloš Belanec, Triumph Jet Bike

K umeniu ťa to ťahalo odmalička?

Áno a veľký priestor mi dávala mama, ktorá je učiteľka v materskej škole, takže som odjakživa dostával podnety ku kreativite. Veľmi rád som kreslil a vytváral reálne modely (papier, plast). To som očakával aj od strednej, samozrejme, aspoň trochu profesionálnejšie. Vybral som si Súkromnú strednú umeleckú školu v Žiline s odborom priemyselný dizajn.

Zdroj: Miloš Belanec, CHILDHOOD
Zdroj: Miloš Belanec, Daily studies of objects and materials

Ako si skĺbil svoj záujem o 3D modelovanie so školou?

No, ako študent som nikdy nepatril medzi top žiakov, v podstate som preliezal ročníkmi. V treťom ročníku sa veľa vecí v súkromí/rodine skomplikovalo a osobnú zručnosť som začal vnímať na inej úrovni ako známky. Začal som si uvedomovať, že vyučované programy a veci, ktoré sa reálne v škole robia, nemajú so skutočnou praxou nič spoločné. Prečo by som tomu mal venovať čas?!

Nechcem robiť zlú recenziu na školu, v ktorej som študoval, len som si časom uvedomil, že moja cesta je iná než tá, ktorou ma viedla stredná škola. Aktuálne je to dobrá a pomerne zmodernizovaná škola, kde majú v súčasnosti študenti viac možností ako sme mali my v začiatkoch, keďže sme boli prvý oficiálny ročník. No a dopadlo to tak, že ma na konci tretiaku nejakou „náhodou“ vyhodili :D

Pokračoval som v Trenčíne na umeleckej, kde som si veľmi rozumel s garantom odboru priemyselný dizajn – Petrom G. Práve on mi dal obrovský priestor na osobný rozvoj, čo bolo pre mňa veľmi podstatné, keďže v tejto dobe prišli prvé projekty.

Strávil som tu posledné dva roky štúdia, ktoré boli v mojom pracovnom aj súkromnom živote kľúčové. Vzťah, prvé projekty do zahraničia a nové kontakty. Vtedy som si uvedomil, že umelecká škola mi nedá dokopy nič iné okrem množstva voľného času. To, ako ho využijem, bolo iba na mne. Povedzme si na rovinu, na Slovensku nie je priemysel stavaný na využitie ľudí, akých chŕlia umelecké školy. A študent s priemernými znalosťami a zručnosťami sa nemá šancu dostať k poriadnemu projektu. V praxi sa vyžaduje iná kvalita a iné tempo, aké v škole nieje ani zďaleka. Samozrejme, píšem o strednej z môjho pohľadu. O vysokej sa vyjadrovať nebudem, keďže som ju nikdy neabsolvoval.

Zdroj: Miloš Belanec, Old hangar

Máš aj iné osobné projekty okrem tých, ktoré vidíme v tvojom profile na ArtStation?

Okrem toho, že fungujem ako freelancer pre zahraničné štúdia, máme s dvomi kamarátmi aj malé grafické štúdio DeepMind s primárnym zameraním na digitálne 2D/3D umenie a tvorbu webov. Nejaký čas to bol osobný projekt s viacerými ľuďmi, ale po čase sme to uzavreli na nás troch a spravili z toho firmu. Patrik je web master a Rasťo, ktorého som spoznal na prvej strednej je digital artist. S firmou to máme momentálne dosť otvorené a pracujeme viac osobitne, občas spolu na zahraničných aj lokálnych veciach. Takže nefungujeme štandardne v kancloch a nemáme ani zamestnancov.

Pri tvojej práci je určite nesmierne dôležitá technika. Čo je pre teba kľúčové, pri výbere počítača?

Počítače si nevyberám, ale sám skladám. Kľúčové sú samozrejme komponenty, ktoré najviac zaťažujem (CPU,GPU a kapacita RAM). Pri buildoch často siaham po aktuálnych highendoch. Veľmi rád ich testujem. Ak mi vyhovujú, nechávam si ich, inak ich posúvam ďalej. Takouto formou si viem počas roka zostaviť pre mňa dokonalý workstation, ale aj zložiť počítače na zákazku podľa požiadaviek. Aktuálna zostava pozostáva z jedného  dual-xeon serveru s GT1080ti, 128GBram DDR4 ECC a troch pridaných render nodov. Pre tých, čo sa v tom orientujú: render výkon je teraz  zhruba 7000 Cinebench, čakám ale na novú i9 od intelu :).

Zdroj: Miloš Belanec

Rozbor osobného projektu – The Last train ride

Pri osobných projektoch, narozdiel od komerčných, postupujem viac-menej spontánne a mám ich rozrobených niekoľko naraz. Sú to rôzne štúdie, koncepty, série modelov a materiálov. The Last train ride vznikol pri cestovaní za rodinou, keď som v Žilinskom depe uvidel odstavenú lokomotívu T669, masívny stroj, pri ktorom som si hneď predstavil turbínu. Nápad som si zapísal do telefónu a po príchode späť do Bratislavy nahodil hrubý tvar, ktorý býva väčšinou bez textúr a akýchkoľvek detailov. Po pár nahodených útvaroch sa mi pozdávali proporcie spojené dlhým telom stroja s pridaným valcovým tvarom – turbínou.

Zdroj: Miloš Belanec, The Last train ride

Mal som teda základ, z ktorého ale bolo treba vytvoriť presný stroj. Na to poslúžili internetové referencie a blueprinty. Po modelácii som už mal hotový stroj, ktorému som doplnil turbínu. Stále to ale malo taký čistý sici-fi nádych, až taký cyberpunk, čo je síce zaujímavý štýl, ale nehodil sa mi zrovna pre tento druh modelu. Cyberpunk je čisté sci-fi bez zbytočných trubiek, hadíc, káblov, s hypermodernými materiálmi a štruktúrami… Začal som dorábať rôzne logické/nelogické sania, chladenia, elektromagnety, výrazné nity, aké boli často vidieť na technike v medzivojnovom a povojnovom období. Ten správny „postapo look“ to nakoniec dostalo pomocou textúr, čím som jemne štýlovo nadviazal na starší koncept Old hangar, ktorý ma dostal do povedomia štúdií a rôznych značiek softov z oblasti CGI. Mal som teda vytvorený koncept vlaku jazdiaceho na elektromagnetický pohon, ktorý sprevádzala motorová turbína s odvodom tepla a energie, akú môžme vidieť aj u lietadiel Harrier.

Prostredie a kulisy

Po vyhotovení modelu prišli na rad vagóny. Tie neboli príliš podstatné, pretože mali slúžiť iba ako kulisa. Podstatné bolo zasadenie modelu do prostredia. Tak som začal uvažovať, čo s načatým projektom. Mám rád Prahu, takže použijem odhalené konštrukcie, aké je možné vidieť práve na pražskej vlakovej stanici. Zámerom však nebolo zduplikovať ju, iba sa ňou inšpirovať. Stále som však nevedel, či z toho spravím staré depo, stanicu, alebo čo vlastne…

 Zdroj: Miloš Belanec, The Last train ride

Zobral som teda zrkadlovku a vybehol fotiť štúdie. Tie zahŕňali rôzne objekty na vlakovej stanici: zničené materiály, tvary, staré súčasti železnice, rastliny atď. Po prvých referenčných materiáloch prišlo na rad budovanie environmentu s rovnakým postupom: od základných tvarov až po detaily. Tento proces asi netreba príliš špecifikovať, celé je to zaznamenané v krátkom gifku.

Zdroj: Miloš Belanec, The Last train ride

Počas dokončovania environmentu vždy postrehnem nedostatky na primárnom koncepte, je to bežná vec. Pretože, keď sa tvorí stroj, má určité detaily, ktoré ho robia tým, čím je. Po zasadení do scény vznikne kontrast, pretože scéna máva často viac detailov, ktoré vznikajú chaosom v modeloch rastlín, voľne pohodených objektov, a samotným priestorom. A práve vtedy treba nájsť rovnováhu model vs. environment.

Nasvietenie

Lighting  je samostatná etapa – u mňa predposledná v produkčnej fáze. V tejto etape dostane scéna „emóciu“. Bude to cez deň? Ráno? Večer? V noci? Tomuto predchádzajú desiatky rendrov, pretože zlým nasvietením, nielenže scéna stratí na finálnom dojme, ale často sa stratia aj detaily, ktoré som tak dlho budoval.

Posledná produkčná etapa, keď mám hotové nasvietenie, je doladenie materiálov, jemná korekcia objektov, posledné nastavenia kamery a púšťam render… Pri tejto práci trval render cca 6 hodín a zobral 160GB ram kvôli detailom na displacement.

Zdroj: Miloš Belanec, The Last train ride

Posledný proces asi veľa ľudí pozná pod pojmom postprodukcia. Osobne stále pracujem vo photoshope, ale máme tu napríklad aj Nuke, ktorý je perfektne stavaný na tieto veci. V postprodukcii sa robia najrôznejšie korekcie, detaily, para, svetelné anomálie, aberácie, a to najpodstatnejšie – finálny coloring.

S tým mám často problém, pretože rád experimentujem, a preto má jeden render bezmála aj 30 coloringových výstupov. Nakoniec som vybral jeden výsledný. Chcel som zachovať vizuálny štýl predchádzajúceho projektu a nevylučujem, že celé portfólio bude v priebehu niekoľkých rokov vedené v podobnom štýle. Teda aspoň zatiaľ to tak vidím, pretože nie podpis v rohu ale vizuál má byť pečiatkou autora.

Textúry

Som rád, že viac ako 95% projektu tvoria textúry, ktoré som nadobudol počas fotenia štúdií. Pokiaľ niekto z vás pracuje v akomkoľvek 3D aj 2D programe, tieto textúry je možné zdarma stiahnuť. Nedostupné textúry som si vyrobil z iných, prípadne použil stránku textures.com, kde majú slušný výber.

Zdroj: Miloš Belanec

 

 

Veríme, že tento pohľad do zákulisia 3D tvorby maldého umelca vám otvoril oči a zároveň inšpiroval. Musíme povedať, že je to nesmierne náročná, no fascinujúca práca a sme radi, že sa na našom malom Slovensku „rodia“ takýto šikovní ľudia, akým Miloš bezpochyby je.

 

 

Total
317
Shares

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*