Patrik Morvay: Treba rozlišovať, či graffiti skončia na ošarpanej budove zo socíku alebo na historickej pamiatke

Patrik Morvay: Treba rozlišovať, či graffiti skončia na ošarpanej budove zo socíku alebo na historickej pamiatke

Patrik Morvay, prezentujúci sa pod pseudonymom „Padre“, je mladý umelec z Nitry, v súčasnosti pôsobiaci a študujúci v Bratislave. V rozhovore nám vysvetlil, ako sa dostal ku graffiti, aj to ako sa od takejto tvorby prepracoval až k maľbe. Za ten krátky čas, ktorý sa maľbe ako takej venuje, nabrala jeho tvorba veľmi charakteristické črty a my sa skutočne tešíme na jeho ďaľšiu činnosť.

 

Zdroj: Patrik Morvay

Zdroj: EMÓCIA Gallery & Caffe Club

Kedy si začal s kreslením a tvorbou ako takou? Ako si sa k tomu, čo robíš teraz dopracoval?

Neviem presne povedať, kedy som začal, točil som sa okolo toho viac menej od malička. Podstatné pre mňa boli také dva míľniky. Najprv koncom základnej školy, kedy ma začali úplne valcovať graffiti, ktoré som videl či už po Nitre alebo na internete a dosť ma to nakoplo. Začal som sledovať ľudí v okolí a prvýkrát som sa začal snažiť aj cielene zlepšovať, ale stále sa to točilo iba okolo graffiti, prípadne okolo štylizovaných postavičiek.

Ďaľší väčší impulz prišiel koncom strednej (Gymnázium na Golianovej ulici v Nitre). V tých písmenách som sa začal cítiť ako v klietke. Začal som inklinovať k postavám a portrétom štylizovaných na komix či karikatúru. No a maľovania v pravom slova zmysle som sa chopil až nedávno na vysokej.

Zdroj: Patrik Morvay

A ako to bolo s tebou a graffiti ?

K ilegálnej tvorbe som sa poriadne, až na pár výstrelov, nikdy nedopracoval. Stojí to celkom slušný peniaz, obzvlásť ak človek chce, aby to malo nejaký „význam“. No a význam to má tým väčší, čím viac toho je a na čím nedostupnejších miestach to je. Ale prechovávam rešpekt a pokoru voči ľuďom, ktorí vedia, kam tie veci dať a kam už nie. Treba totiž rozlišovať, či graffiti skončia na ošarpanej budove zo socíku alebo na historickej pamiatke.

Zdroj: Patrik Morvay

Na ktorú vysokú si si to po gymnáziu nasmeroval?

Po skončení strednej som si na dva roky poflirtoval s Fakultou architektúry STU, no a momentálne sa, dúfam že na dlhšie, usídľujem na Univerzite Komenského odbor Výtvarná edukácia.

Znamená to, že sa v budúcnosti chceš venovať štúdiu umenia a výučbe ?

Vysokú školu neberiem ako rozsudok o zvyšku života, a obzvlášť nie umelecky zamerané odbory. Je to platforma, ktorú môže človek využiť rôzne. Určite sa tomu nebránim, mudrujem rád, ale v podstate je mojim cieľom byť v životnej pozícii, kde sa budem môcť kreatívne vylievať. Úplne konkrétne plány tým pádom nemám a veľmi rád striedam to, čo robím.

Zdroj: Patrik Morvay

Tvoja tvorba je veľmi expresívna, zaujímalo by nás, ako by si ju sám zaradil.

Samému sa mi to ťažko zaraďuje. Vizuálne a štylisticky by som to nazval ako nejakú bizardnú kombináciu karikatúry, komixu a figurálnej maľby. V maľbe kladiem dôraz na vizuálnu expresiu a farbu. Čo sa významu týka, sú to metaforicky poňaté myšienky, ktoré sa mi točili v hlave až do bodu, kým nenabrali svoju podobu. Snažím sa to robiť tak, aby si v tom každý našiel to svoje. To, čo v tom vidia ľudia, ma zaujíma najviac, podľa toho zisťujem, či sa obraz vydaril. Tvorbu beriem ako terapiu, ako nejaký ventil na energiu, či už dobrú alebo zlú. Istú energiu zo seba viem dostať cvičením, ďaľšiu zase týmto spôsobom.

Zdroj: Patrik Morvay

Si súčasťou  Maľuj #podľaseba, vieš nám bližšie priblížiť, o čom je celý tento slovenský projekt?

Maľuj #podľaseba je súhrn malých akcií, na ktorých sa najprv svojou tvorbou umelci sami predstavia. Posledná akcia je súťaž, kde umelci maľujú spolu na jednom mieste. Hlasy umelcom dávajú ľudia, dávajú si ich umelci navzájom, ale predovšetkým porota (tento rok napríklad Ašot Haas a Erik Šille). Vzniknuté obrazy sa budú dražiť . Celá akcia je pod záštitou Považskej Galérie. Popravde som o tej akcii netušil, kým ma neoslovil organizátor, ale myšlienka sa mi instantne pozdávala. Najviac tým, že tvorba nie je nijako korigovaná, človek sa tam môže vybúriť akokoľvek chce.

Zdroj: EMÓCIA Gallery & Caffe Club

Tvorba ktorých autorov ťa ovplyvnila najviac?

Je toho veľa. Momentálne sú pre mňa najväčšie vzory Beksinski, Jon Wayshak, Jason Shawn Alexander, Bill Sienkewitz, H.R. Giger a Bom.K. Čo sa graffiti týka tak sú to určite Darkelixir, Acidcollapse, Saturno, Etam crew a Malakkai. A aby sme nezabudli na domácu scénu, vyrastal som na heroes ako GRScrew, Point3crew a Gernard. Všeobecne ma bavia temné a tvrdé veci. Baví ma „degenerácia“ postáv a tvarov ale predovšetkým originalita.

Rozmýšľaľ si niekedy o tom, že sa začneš venovať aj digitálnej ilustrácii? Alebo má ten štetec v ruke pre teba väčší význam?

Rád by som, ale s počítačom si asi veľmi nerozumieme. Paradoxne mi limitovaná ručná tvorba príde viac slobodná. Bavia ma tie drobné chyby, ktoré zanecháva ruka a štetec, tie neplánované veci a textúry, ktoré dodávajú dielu dušu. Tak ako je rozdiel medzi originálom a výtlačkom, ešte priepastnejší je rozdiel medzi rukou a dokonalosťou počítačovej tvorby. Ale dobre viem, že skôr či neskôr na to príde, takže sa už nejaké tie základy učím.

Zdroj: Patrik Morvay

Ako vnímaš situáciu na Slovensku čo sa týka mladých umelcov ? Aj to, keď má niekto záujem o kúpu diela ale možno nevie ako sa k nemu dostať.

Myslím, že sa to zlepšuje. Vzniká veľa portálov, kde sa ľudia k umelcom dopracujú a môžu si ich diela kúpiť (www.dieloplus.sk, www.predajobrazov.sk). A sociálne siete tomu tiež veľmi pomáhajú. Ja svoje veci pridávam na Facebook aj Instagram. A ide skôr o ľudí a o to, či chcú radový obraz z ikei, alebo originálny kúsok. V hodnote je väčší rozdiel ako v cene.

Zdroj: EMÓCIA Gallery & Caffe Club

 

 

Za redakciu Sketcher.sk ďakujem za rozhovor a želáme všetko dobré!

 

 

Ak sa ti Patrikova tvorba páči, sleduj ho aj na Instagrame!

Pridať komentár