Sketcher radí: Ako je dobré pustiť sa do vecí, o ktorých si myslíš, že nikdy nedokážeš

Sketcher radí: Ako je dobré pustiť sa do vecí, o ktorých si myslíš, že nikdy nedokážeš

Nedávno som tu tak trochu mudrovala, aké to je robiť portréty na objednávku, a tiež ako najlepšie využiť vysokú školu vo svoj prospech. Dnes sa spoločne pozrieme na to, ako sa dá úspešne urobiť vec, ktorá ťa možno baví, ale až tak nerozumieš cieľovej skupine. A to je teda poriadne umenie.

Tak nejak odjakživa som bola radšej medzi chalanmi, ako medzi dievčatami. A zostalo mi to doteraz. Na strednej škole som sa skamošila s partiou skejterov z neveľkého mesta na južnom Slovensku. Jeden z nich ma raz oslovil s tým, či nepoznám niekoho, kto má komiksový štýl kreslenia. Povedala som, že nad tým porozmýšľam a tak nejak sa z toho nakoniec vykľula spolupráca.

Zdroj: Jana Mikysová

Skejty na mieru

Chalani potrebovali niekoho, kto by im nakreslil fajčiaceho leňochoda na gauči. Áno, čítaš správne :D. Ja som si povedala, že to nie je až taký problém, veď vlastne ja viem nakresliť všetko, ak nájdem predlohu. Takže som prehľadávala internety, kým som nenašla vhodného leňochoda. No a potom som si ho ešte prispôsobila podľa seba. Ukázala som chalanom moje prvé skice a boli vcelku spokojní.

Tak sme doladili detaily a šup všetko do vektorov. Tie motívy totiž potom putovali do španielskej továrne, kde sa dávali tlačiť na kvalitné dosky. Takže to nebola len taká kusovka. O pár mesiacov boli moje motívy na doskách v internetovom obchode. Netrvalo dlho a pri pechádzaní ulicami som videla u viacerých chalanov pod pazuchou skejt s mojím leňochodom.

Zdroj: Jana Mikysová

Všetko sa dá…

Áno, naozaj všetko sa dá, ak sa chce. Nikdy som na skejte nestála a vytvorila som 3 generácie dizajnov, ktoré sa predávali. Bola by aj štvrtá, ak by som mala čas. Týmto chcem povedať len to, že ak máš chuť a trpezlivosť, dokážeš oveľa viac, ako si myslíš. A pochopiť cieľovú skupinu, o ktorej si doposiaľ nevedel nič, nemusí byť až také náročné. Veď čo, nevieš, opýtaš sa.

A áno, je pravda, že vytvoriť dizajn, ktorý mal byť odrazom skejtovej subkultúry, keď som ju poznala iba zvonka, bolo náročné. Chcelo to veľa komunikácie, kreslenia a prekresľovania.

Zdroj: The Chill Skateboards

A tu je tá druhá vec, peniaze. Aj napriek tomu, aký projekt to bol, nezarobila som na ňom milióny. A ani stovky.  No vyskúšala som si niečo nové, bola som prinútená vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a dalo mi to naozaj veľa. Pochopila som, že ak ma baví kreslenie, nemusím robiť len portréty. Netreba sa špecializovvať len na jednu vec, treba skúšať, lebo nikdy nevieš, kedy natrafíš na niečo nové. Samozrejme, ten pocit vidieť kadekoho po Slovensku voziť sa na doske s mojím dizajnom bol na nezaplatenie.

Zdroj: Jana Mikysová

Komfortná zóna nie je len motivačný pojem

Jasné, nikto už nemá chuť pozerať na citáty o tom, že všetko naozajstné sa deje za tvojou komfortnou zónou. Ale kus pravdy na tom predsa len je. Inak by tie citáty nevznikali. Aj keď sa možno niečoho bojíš, treba to skúsiť, aby si si potom netrieskal hlavu ako ja. Napríklad, dlho (vyše roka) som si chcela kúpiť rydlá a naučiť sa robiť grafiky. Pred dvoma týždňami som bola v Trnave na Dni dizajnu a tam mi Igor z Artha ukázal ako na to. Totálne ma nakopol a moje rydlá sú už na ceste. Znova som si povedala, že som to mala urobiť už dávno. Ale zas, nikdy nie je neskoro!