Stanislav Sabo: Byť dizajnérom nie je povolanie, je to skutočná česť

Stanislav Sabo: Byť dizajnérom nie je povolanie, je to skutočná česť

Podarilo sa nám porozprávať sa s úspešným slovenským priemyselným dizajnérom Stanislavom Sabom, ktorý momentálne pracuje ako dizajnér pre automobilku Škoda a má toho za sebou už naozaj veľa. Je to zaujímavý človek a rovnako aj rozhovor, ktorý nám poskytol. 

stanislav-saboS. Sabo

Stanislav, čo ťa doviedlo na dráhu dizajnu? Ako si sa k tomu celému dostal?

Všetko to začalo už v detstve. Mama sa zaujímala o odevný dizajn a zhotovovaniu rôznych bytových doplnkov. Odoberala rôzne zahraničné časopisy o interiérovom dizajne v, ktorých som vždy veľmi rád listoval, obdivoval som v nich nádherné interiéry bytov a rôzne dizajnové doplnky. Začal som si uvedomovať, že dizajn je silným vizuálnym komunikačným prostriedkom, ktorý ovplyvňuje každého z nás.

Naši ma prihlásili na súkromnú základnú umeleckú školu, kde som si mal možnosť vyskúšať rôzne umelecké techniky. Neskôr som začal študovať interiérový dizajn na strednej odbornej škole vo Zvolene, kde som sa venoval tvorbe nábytkov a zariaďovaniu bytových interiérov.

Kedy si si uvedomil, že tvoja cesta vedie cez priemyselný dizajn?

Počas štúdia na strednej škole som mal veľkú dilemu, dizajn som miloval ale nevedel som si predstaviť, že celý život budem navrhovať len nábytok. Každú chvíľu som videl ako niekde vznikajú nové a nové produkty, ktoré menia svet, produkty, ktoré dokážu ľuďom pomôcť, spríjemniť deň, ba dokonca aj zachrániť život. V priemyselnom alebo produktovom dizajne som videl akýsi most medzi dokonalým technickým riešením a estetickým stvárnením a ja som sa chcel stať toho súčasťou.

diploma-thesis-hard-model-7S. Sabo

 

Kto alebo čo malo na tebe v tomto ohľade najväčší vplyv? Nejaký známy dizajnér, či dokonca konkrétny produkt? Odkiaľ k tebe prúdi inšpirácia?

Tých inšpiratívnych produktov a dizajnérov, ktorí zanechali vo mne stopu, je samozrejme veľmi veľa. Vždy, keď som objavil nejaký zaujímavý produkt, snažil som sa ho analyzovať, zistiť akou technológiou bol vyrobený, čo sa mi na ňom páči, čo sa mi na ňom nepáči, prípadne ako by sa dal ešte viac zdokonaliť. Táto hra sa stala pre mňa akýmsi tréningom pri, ktorom som sa mnoho naučil. Často krát som dokázal stráviť celé hodiny listovaním v knihách o dizajne, rôznych encyklopédiách prípadne inej literatúre a vždy keď ma niečo zaujalo, tak som si to prekreslil a zapísal.

Otázka na tému odkiaľ ku mne prúdi inšpirácia je veľmi náročná a obsiahla, niekedy to môže byť len malinký detail, ktorý ma ovplyvní a núti o veciach premýšľať úplne inak ako do teraz, niekedy to môže byť jediná skomolená veta, ktorá možno na prvý pohľad vyznie vtipne, ale v skutočnosti v sebe ukrýva náhodnú geniálnu myšlienku. Naučil som sa svet vnímať veľmi otvorene, milujem spoznávanie doposiaľ pre mňa neznámeho a práve to sa stáva mojou najväčšou inšpiráciou a zároveň aj motiváciou.

diploma-thesis-hard-model-8S. Sabo

 

V súčasnosti pracuješ ako interiérový dizajnér pre automobilku Škoda. Aká kariéra či skúsenosti tomu predchádzali?

Počas štúdia na vysokej škole (STU – FA) som absolvoval niekoľko pracovných stáži. Prvá stáž, ktorá sa týkala automobilového dizajnu bola vo firme Matador a.s. kde sme súťažili medzi 2 týmami s projektom elektrického crossovera. Spolu s Ing. arch. Jakubom Sekerešom sme tento projekt vyhrali a jedno z ocenení, bola sponzorovaná realizácia modelu auta v mierke 1:4. Po tejto skúsenosti ma automobilový dizajn, špeciálne interiéry začali baviť ešte viac.

Náš ústav dizajnu na STU-FA úzko spolupracoval so Škoda design centrom v Mladej Boleslave. Študenti sa mali možnosť podieľať na projektoch, ktoré zadávali dizajnéri zo Škody. Ja som sa takéhoto projektu počas štúdia zúčastnil. Vyvrcholením každého projektu bola finálna prezentácia v Škoda design centre v Mladej Boleslave, kde sme sa mali možnosť stretnúť a porovnať sa aj so študentami iných zahraničných škôl, ktoré pracovali na tom istom projekte. Najväčšou motiváciou pre nás študentov, bola možnosť získať stáž v dizajnérskom centre tejto automobilky.

Prvá takáto stáž v Škoda design centre mi otvorila oči a ukázala reálny svet automobilového dizajnu. I keď začiatky boli pre mňa veľmi náročné, proces tvorby interiéru áut som si zamiloval. Po prvej absolvovanej stáže som úspešne obhájil svoj projekt (futuristickú víziu interiéru Škoda) za čo som získal ďalšiu stáž v tejto automobilke a zároveň aj sponzorovaný diplomový projekt. Posledná stáž trvala 8 mesiacov. Počas tejto stáže som pracoval na svojej diplomovej práci ( Návrh interiéru automobilu triedy A pre rok 2025) a zároveň aj na reálnych projektoch pre automobilku (všetky sedačky pre showcar Škoda Vision S – zrealizovaný a zverejnený projekt). Na konci stáže som mal veľkú finálnu prezentáciu svojej diplomovej práce v Škoda design centre, ktorá dopadla nakoniec tak, že mi ponúkli pracovné miesto na post interiérového dizajnéra.

diploma-thesis-3S. Sabo

 

Vieš nám priblížiť, ako asi vyzerá výberový proces na takúto pozíciu? Nepredpokladám, že ľudí na takýchto pozíciách je u nás veľa, alebo sa mýlim?

Nie je to jednoduché. Je to náročný a individuálny proces. Na svete je množstvo talentovaných dizajnérov z prestížnych dizajnérskych škôl, ktorí ďaleko prevyšujú ponuku voľných pracovných miest na takúto pozíciu. Preto je najdôležitejšie mať portfólio na vysokej úrovni a nejaké absolvované stáže v dizajn centrách (najlepšie v automobilkách). Už počas štúdia a stáže je dôležité získavať kontakty a pomaly sa integrovať so svetom dizajnu. V konečnom dôsledku má takýto proces aj výhodu, dizajn centrá v automobilkách sa stávajú multikulturálnym epicentrom špičkových dizajnérov z celého sveta.

Čo je teda náplňou práce interiérového dizajnéra v automobilke?

Je to individuálne, všetko závisí od pozície interiérového dizajnéra a od automobilky. Napríklad mojou úlohou je navrhovať a kresliť interiéry od architektúry interiéru automobilu až po detaily. V štúdiu je nás ale niekoľko interiérových dizajnérov a pracujeme ako tím. Interiérový dizajnér v automobilke môže mať ale aj iné pozície, napríklad Color & Trim designér (dizajnér, ktorý sa špecializuje na materiály), HMI dizajnér, ktorý navrhuje napríklad multimediálny interface alebo grafiku infotainmentu vo vozidle. Vo väčších dizajnérskych štúdiách je aj viacero špecializovaných pozícií, kde sa interiérový dizajnér venuje napríklad iba detailom v interiéry. Preto môže byť možno výhodnou pracovať v štúdiu, kde sa interiérový dizajnér môže venovať väčšiemu spektru úloh.

electric-vehicle-for-shanghai-city-2S. Sabo

 

Vedel by si priblížiť spôsob myslenia a proces pri tvojich kresbách a dizajnoch?

U mňa sa tento proces líši od toho, či navrhujem interiér auta pre automobilku, alebo pracujem na nejakom konkrétnom produkte pre klienta. Sú to akoby dva odlišné svety, ktoré by mal na konci spájať výsledok kvalitného dizajnu. Pri navrhovaní interiérov v automobilke sa musím držať istých pravidiel, takzvaného design language značky, taktiež musím rešpektovať aj koncového užívateľa automobilu tieto faktory už od prvého momentu ovplyvňujú výsledný dizajn. Napríklad, vždy je pre mňa jednoduchšie popustiť trochu uzdu fantázie, navrhnúť mierne futuristický dizajn a potom ho postupne prispôsobovať realite. V automobilovom dizajne na rozdiel od toho industriálneho sa vyžaduje perfektne zvládnutá technika kresby navrhovaného dizajnu (sketch rendering) podľa ktorej design modelár vymodeluje 3D model. Na začiatku začínam ručnou kresbou, ktorú mierne dotvorím cez tablet. Túto techniku kresby som si úplne zamiloval, lebo je efektívna a zároveň ma aj prirodzený nádych ručnej skici na papieri.

Pokiaľ navrhujem konkrétny produkt pre klienta, najdôležitejší je brief kde si spoločne upresníme presné požiadavky navrhovaného dizajnu, do teraz som sa snažil prijímať hlavne zákazky, kde sa jedná o úplne nový druh produktu, respektíve nemusím sa držať už zaužívaného design language predchádzajúcich produktov. Pri takomto procese sa snažím od prvého momentu myslieť na koncového užívateľa a na originálny nápad. Neoddeliteľnou súčasťou procesu je brainstorming a moodboard s rešeršom, ktorý by mi mal ukázať smer akým ísť. Väčšinou si v tomto prípade robím len rýchle skice pre seba a klientovi sa snažím prezentovať už hotový virtuálny 3D model, ktorý vidí z každej strany.

Každým rokom máme k dispozícii stále viac technologických výdobytkov. Do akej miery ti ovplyvňujú prácu? Predpokladám, že stále je bude alfou a omegou ručná kresba. Je to tak?

Výhoda pracovať pre veľkú spoločnosť je taká, že naozaj máme možnosť vyskúšať si tie najmodernejšie technológie, aké sú momentálne k dispozícií. Je potom viac menej na nás pre akú cestu sa rozhodneme. Veľmi často sa využíva 3D tlač, ktorá otvára úplne nový svet estetického tvarovania a výroby produktov. Ďalším veľmi zaujímavým technologickým doplnkom je hololens respektíve virtuálna realita, ktorá umožňuje dizajnérovi nahliadnuť na jeho dizajn vo virtuálnom 3D prostredí táto technológia v súčasnosti ale ešte nedokáže v dizajne plnohodnotne nahradiť hmotný 3D model z konkrétneho materiálu, verím ale, že v budúcnosti sa táto technológia zdokonalí.

Ja osobne vždy začínam s ručnou kresbou, v súčasnosti je to asi najrýchlejší vyjadrovací prostriedok dizajnéra. Neskôr, po digitálnej skici na tablete (sketch renderingu) sa tento dizajn pretaví do virtuálneho 3D modelu a potom do hard modelu v konkrétnej mierke, to je už ale práca pre design a CAD modelárov.

Trošku filozofická otázka, ale aká je podľa teba úloha dizajnéra? Všeobecne.

Byť dizajnérom nie je povolanie, je to česť. Dizajnér je jeden z tých, ktorý má možnosť pretvárať svet na lepšie miesto pre život. Je to zároveň aj veľká zodpovednosť, vytvárať také produkty, ktoré ktoré sa stanú užitočnými.

 

folding-kettle-novelS. Sabo

 

Získal si už niekoľko dizajnových ocenení. Na ktorý zo svojich výtvorov si najviac hrdý, resp. ku ktorému máš nejaký špeciálny vzťah?

Je to veľmi náročná otázka, keďže každý produkt má svoj príbeh.Veľmi sa mi páčila práca pre klienta, kde som mal za úlohu navrhnúť prenosné diagnostické prístroje na meranie parametrov krvi a vody. Klient bol otvorený novým a originálnym nápadom a nakoniec z toho vznikla séria produktov, ktoré sú v súčastnosti ešte v priebehu realizácie.

Veľmi zaujímavý bol aj proces dizajnu skladacej cestovnej kanvice NOVEL. Táto myšlienka ma napadla počas 2. Ročníka štúdia na Fakulte architektúry STU v Bratislave. V tom čase som pôsobil v ateliéri pod vedením pedagóga Ing. Tomáša Nagya, ArtD, ktorý nám zadal tému „kuchynský spotrebič“. Ja som si zvolil produkt rýchlovarnú kanvicu. Vzhľadom na to, že pomerne často cestujem, vždy som mal túžbu vymyslieť produkt, ktorý môžem mať stále so sebou, a pritom ma nebude obmedzovať. Rozhodol som sa vytvoriť skladaciu kanvicu na ohrev tekutín. No to bol iba začiatok. Najťažšou etapu pri navrhovaní, bolo vymyslieť tvar mechanizmu, ktorý bude skladateľný i samotnú technológiu ohrevu. Jedného dňa som sa pozeral na množstvo naskicovaných papierov, zamietnutých nápadov, rôzne pokrčené krabičky a v tom mi prišiel na um princíp skladania tela kanvice. Na kanvicu bol podaný patent a neskôr získala niekoľko ocenení. Jedno z najprestýžnejších je Cena Jána Bahýľa udeľovaná úradom priemyselného vlastníctva Sloveskej Republiky za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené slovenské riešenie.

Produkt respektíve dizajn, ktorý mal asi najzaujímavejší priebeh bol návrh sedačiek do automobilu Škoda Vision S. Tento automobil sa predstavil na autosalóne v Geneve v roku 2016. Do tohto projektu sa mi podarilo dostať na stáži v Škoda design štúdiu, kde môj návrh na sedačky vybrali ako víťazný. Pri tomto projekte som si mal možnosť prvý krát vyskúšať reálnu prácu interiérového dizajnéra v automobilke.

stanislav-sabo-2S. Sabo

 

Keby si mal niečo odporučiť mladým dizajnérom, kreatívcom, čo by to bolo? Akú najlepšiu radu si dostal ty?

Hlavne si choď za svojim snom a nenechaj sa odradiť ľuďmi, ktorým sa to nepodarilo. Ono sa to síce ľahko hovorí, ale lepšie je spraviť pre ten sen teraz všetko, ako potom neskôr ľutovať, že si sa o to ani len nepokúsil.

Nakoniec otázka, ktorá sa nedá vynechať – najkrajšie auto?

Vybrať len jedno najkrajšie by bolo u mňa asi nemožné. Veľmi sa mi páči klasika, také 50, 60 roky, napríklad Corvette Convertible 1956, BMW 507. Keby som mal túto dvojicu doplniť ešte o jeden model, určite by som vybral aj taký redesign klasiky akým je- Morgan EV3 koncept, kde sa dokonalo prelína automobilový dizajn prvých závodných áut s elegantne zladenými prvkami.

Foto – archív Stanislav Sabo