Tomáš Hopko: Doobedu sa hrám na dizajnéra, poobede na záhradkára.

Tomáš Hopko: Doobedu sa hrám na dizajnéra, poobede na záhradkára.

Dizajnér žijúci v Prahe so slabosťou pre environmentálne záležitosti, aj takto by sme vedeli opísať Tomáša Hopka, s ktorým sme pripravili tento príjemný rozhovor.

04T. Hopko

Ahoj Tomáš, skús sa nám takto na začiatok trocha predstaviť ako človek, nie ako dizajnér.

Ahoj. Som človek obyčajný. Snažím sa v živote pretĺkať tak, aby ma to bavilo. Momentálne žijem v Prahe a po doobediach sa hrám na dizajnéra a po poobediach na záhradkára. Mám hnedé vlasy a hnedozelené oči.

Ako sa tvoj záujem o grafický dizajn vyvíjal a nakoniec dospel do toho štádia, že sa z neho stala profesia?

Môj záujem sa v tomto smere vyvíjal veľmi pozvoľna, dokonca pred pár rokmi by som v žiadnom prípade nebol predpokladal, že teraz budem robiť to, čo robím. Študoval som napríklad úplne iné obory a grafika šla popri tom ako voľnočasová vec. Keď som bol malé dieťa, rodičia nechceli, aby som márnil čas hrami na počítači, ale zabávať sa s grafickými programami som mohol, koľko som chcel. Ako dieťa ma to samozrejme veľmi lákalo a tak som tým trávil hodne času. Paradoxne som začínal so softvérom pre 3dD tvorbu, ktorej sa teraz vôbec nevenujem.

Keď som bol na strednej a vysokej škole, s priateľmi sme sa často bavili točením krátkych filmov a často sme organizovali spoločné akcie v štvrti, kde sme bývali a popri tom bolo vždy treba urobiť nejaký ten leták alebo plagát a kvôli tomu som sa cielene začal vzdelávať tak, aby som ich výrobu mohol pokryť ja. Keď som si po nedokončení školy hľadal zamestnanie, našiel som inzerát na miesto grafika v jednej tlačiarni a tak som si povedal, že to skúsim. A šlo to. Nakoniec to dospelo do štádia, keď sme v Martine s kamarátmi založili coworkingovú kanceláriu a ja som sa začal venovať grafike ako freelancer.

01T. Hopko

Momentálne pôsobíš v Prahe. Ako sa ti tam žije? Neviem, či sa na to mám vôbec pýtať, ale v Prahe sa dobrému dizajnérovi asi žije ľahšie ako u nás? Alebo je to inak? Máš skúsenosť tu aj tam, ako to teda vnímaš?

Žije sa dobre. Každodenne veľa príjemných podnetov. Kultúra. Pre dizajnéra možno ľahšie, lebo trh je neporovnateľne väčší ako v malom meste. Takisto povedomie a úroveň  dizajnu. Svoje momentálne pôsobenie tu beriem ako tréning a školu, myslím, že by som sa raz rád do toho malého mesta vrátil. Otázka totiž znie, či je mojím cieľom „ľahší život“. Ja by som bol rád, ak by sa podarilo priniesť dobré veci práve do malého mesta. To možno nie je ľahké, ale myslím, že to má význam.

Myslíš, že je dizajnérska profesia na Slovensku (v Česku) docenená, alebo jej čas naplno ešte len príde? Stretol si sa so situáciou, kedy si si musel zastať cenu svojej práce, lebo si to klient vôbec neuvedomoval?

Často vidím situáciu, že ľudia sa uspokoja s priemernými až podpriemernými vecami, dokonca si mysliac, že sú výborné. V ľuďoch akoby nie je zakorenené to povedomie o kráse. Veľa vecí, a nielen v grafickom dizajne sa robí lacno a rýchlo. Mnohí ľudia majú pocit, že vedia veci posúdiť lepšie ako dizajnér, alebo že vedia dokonca prácu urobiť za dizajnéra. Samozrejme, že má potom problém doceniť dobrú vec s pocitom, že on sám by to predsa spravil za 10 minút. A potom vznikajú absolútne barbarstvá, najhoršie, že často vo verejnom priestore.

A áno, verím, že príde čas, keď  sa ľudia začnú viac zamýšľať nad skutočnou hodnotou toho, čo ich obklopuje. Myslím, že u nás čas dizajnérov naplno ešte len príde.

02T. Hopko

Na akých prácach robíš najradšej? Máš nejaký kľúč, ako si vyberáš zadania, na ktorých chceš a budeš pracovať a ktoré radšej vynecháš?  A ako asi vyzerá tvoj proces tvorby od nápadu k hotovému zadaniu?

Najradšej robím a najlepšie dopadajú projekty, ktorých som čo najväčšou súčasťou. Dalo by sa povedať, že sú to tie, kde si zadávateľom a dizajnérom zároveň. Práce, s ktorými som najviac spokojný boli tie, kde som videl zmysel celej veci a zároveň mi boli blízke tematicky. Okrem iného sa totiž  venujem aj environmentálnym a komunitným témam a práve spolupráca na projektoch z tejto oblasti bola pre mňa najúspešnejšia a najpodnetnejšia. Hlavne z toho dôvodu, že som dokonale poznal tému a videl potreby a zmysel projektu.

Vždy sa na začiatku snažím naladiť na klienta, pochopiť, čo presne chce a potrebuje, aký je jeho cieľ a zámer. Ak to nevie sám, tak ho možno inšpirovať, nech to v prvom rade pochopí on. Vždy je snaha o to, aby klient rozumel tomu prečo som vec urobil tak, alebo inak.

Proces tvorby by som popísal vo všeobecnosti asi takto: čo najväčšie množstvo inšpirácie – prepájanie a triedenie a vyberanie najlepšej cesty – prehodnocovanie a konzultácie – nestíhačky/stres – a finálny produkt. Často sa ale rád vraciam aj k hotovým veciam a prehodnocujem, čo by sa dalo urobiť lepšie s odstupom času.

Na ktorú zo svojich prác si najviac hrdý a prečo?

Moja obľúbená je momentálne vizuálna komunikácia k akcii Dožinky 2016, ktorú som robil pre lokálne jesenné stretnutie v Martine. Práca na nej šla veľmi prirodzene a s ľahkosťou, veľmi ma to tešilo a myslím, že výsledok dopadol celkom obstojne. Takéto veci robím rád a už sa teším na najbližší ročník, pomaly na ňom začínam pracovať.

03T. Hopko

Skús nám spomenúť tvoje top zdroje inšpirácie, či už sú to weby, ľudia alebo hocičo iné.

Keď hľadám inšpiráciu, rád vyjdem niekam von a jednoducho sa pozerám okolo seba. Prechádzam sa mestom, alebo lesom, alebo parkom a snažím sa hľadať čokoľvek ma vie posunúť ďalej, tvary, zvuky, miesta. Keď sa človek potom nachvíľu zastaví, začnú sa tieto veci spájať dokopy a inšpirácia často príde aj z veľmi nezvyčajného smeru.

Samozrejme sa snažím mať čo najlepší prehľad o tom, čo sa deje v dizajne okolo. Baví ma tá rýchlosť, s ktorou sa veci menia, pretože sa mi často stáva, že ma niečo za chvíľu omrzí. Vtedy stačí len načrieť do tých objemov dizajnu, čo sa mihajú okolo a človek je akosi spokojnejší.

Ktoré svoje vlastnosti by si označil za najsilnejšie? A v priebehu rokov, ako si ich rozvíjal?

… dochvíľnosť. Nie. To bol džouk. Je to práve jedna z tých, ktorú sa snažím rozvíjať do budúcnosti.

Je to ťažká otázka. Jedna z tých vlastností, ktorú som rád, že mám, je niečo ako zodpovednosť v zmysle, že sa vždy snažím robiť veci ako najlepšie viem a neodfláknuť prácu preto, že je možno menej zaplatená, alebo že viem, že klient by sa uspokojil aj s niečím menej.

U náš na Slovensku máme skutočne mnoho dizajnérov. V celosvetovom meradle ani nehovorím. Ako podľa teba môžeme rozpoznať toho skutočne kvalitného dizajnéra? Na čo sa treba zamerať?

Dobrý dizajn je neokukaný a funkčný v kontexte. Rovnako dobrý dizajnér.

Čo si myslíš o špecializácií a širokom zábere schopností? Ktorú filozofiu zastávaš?

Myslím, že toto je hodne individuálna vec. Ja osobne by som napríklad nedokázal, jednak v práci a jednak v živote, robiť len jednu vec. Viem, že existujú ľudia, ktorí idú naplno do niečoho, čo ich naozaj teší a ich smerovanie je jednoznačné a špecializované. Možno je to na úkor naozajstnej profesionality, ale rád robím hlavne to, čo ma momentálne baví a ako náhle nájdem niečo, čo ma baví viac, pustím sa naplno do toho. Rád mám prehľad a aspoň malú skúsenosť s čo najrôznejšími témami.

Máš nejaké poverčivé presvedčenia, pravidlá alebo rituály, podľa ktorých sa riadiš?

Takých mám veľa. Pravdepodobne sa ale pýtaš na tie, ktoré súvisia s prácou. Tak napríklad to, že keď som po dokončení niečoho až príliš kľudný a spokojný, väčšinou to nedopadne dobre. Trocha stresu je vždy k dobru veci.

Vieš si spomenúť na najlepšiu radu, ktorú si dostal a rád by si sa o ňu podelil aj s ostatnými?

„Nedá sa“ neexistuje.

Vieš si spomenúť na nejakú skúsenosť, ktorá ťa v doterajšej kariére dizajnéra poznačila asi najviac? Či už pozitívne alebo negatívne? Napríklad nejaká spolupráca s klientom, ktoré dopadla katastrofálne a veľa si sa z toho poučil.

Čo ma poznačilo najviac? Asi úplný začiatok – keď som presedlal na freelancenie. Skočil som do toho veľmi rýchlo a šlo to ľahšie ako som si predstavoval. Samozrejme maximálne vďačím ľuďom, ktorí mi vtedy pomohli, bez nich by som možno doteraz uvažoval nad tým, či sa do toho pustiť, alebo nie.

Nejaká rada na záver pre ostatných mladých kreatívcov?

Hmm. Pracovať na sebe. Nestratiť pokoru.

 

 

Pridať komentár